Slovensko by malo rozvíjať verejnú dopravu, ale aj dobudovať cestnú sieť
Slovensko by malo rozvíjať verejnú dopravu s ohľadom na kvalitu ovzdušia a plynulosť premávky. Zamerať by sa malo aj na dobudovanie kľúčovej cestnej infraštruktúry, zníženie investičného dlhu či podporu nemotorovej dopravy.
Vyplýva to z Návrhu vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030 z dielne Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII). Materiál je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Preventívne opatrenia sú podľa dokumentu dlhodobo v oblasti zabezpečenia mobility poddimenzované. „Pravidelná a dôsledná údržba dopravnej a technickej infraštruktúry je pritom nákladovo efektívna, pretože zabraňuje zrýchlenému nárastu skrytého investičného dlhu,“ uvádza sa v materiáli.
Technický stav siete ciest prvej, druhej aj tretej triedy v kompetencii vyšších územných celkov by sa teda mal zlepšiť tak, aby bol do roku 2030 znížený investičný dlh o 75 %.
[ad][/ad]Zmeny na železničnej trati
Minimálne 20 % záťaže z cestnej nákladnej a osobnej dopravy by sa súčasne malo presunúť na železničnú sieť. Podstatným cieľom je aj dobudovanie prioritnej diaľničnej osi medzi západom a východom, ale tiež prepojenie severu s juhom. Dokument dáva dôraz aj na dobudovanie celého obchvatu okolo Bratislavy vrátane tunela Karpaty.
Z pohľadu rozvoja železníc stratégia hovorí napríklad o zvýšení traťovej rýchlosti na úseku Bratislava – Žilina – Košice – Čierna nad Tisou alebo o zapojení železničnej dopravy do systému mestskej a prímestskej dopravy a integrovaných dopravných systémov v Bratislave a Košiciach.
Modernizáciou by mali prejsť aj niektoré regionálne trate napojené na hlavnú sieť tratí. Na železničnú sieť by zároveň malo byť napojené bratislavské letisko a rekonštruované by mali byť napríklad aj letiskové dráhy. Modernizovať by sa mali tiež verejné prístavy Bratislava a Komárno v nadväznosti na výsledky štúdie realizovateľnosti.
Dostupnosť služieb
Materiál poukazuje aj na dlhodobý trend, ktorým je pokles podielu verejnej dopravy na celkovej osobnej doprave. Slovensko by malo podľa stratégie v roku 2030 dosiahnuť podiel verejnej osobnej dopravy na celkovom objeme prepravených osôb na úrovni 35 %. Pre porovnanie, v roku 2017 tento podiel predstavoval 27 %.
Zlepšiť by sa mala aj dostupnosť obyvateľstva k základným dopravným službám, a to stanovením minimálneho počtu spojov medzi koncovými obcami a spádovými centrami. Dôležitá je zároveň podľa materiálu koordinácia jednotlivých módov dopravy. Slovensko by sa malo tiež zamerať na preferenciu koľajovej dopravy a elektromobility.
Kvalitnejšia doprava
Služby verejnej dopravy majú byť kvalitnejšie, postavenie tejto formy dopravy by sa malo posilniť aj legislatívne. Viac podporiť sa má zároveň infraštruktúra pešej a cyklistickej dopravy. Podľa materiálu by sa mali na zvýšenie bezpečnosti nemotorovej dopravy vytvoriť bezpečné trasy bez bariér a dopravne upokojené zóny. Národné diaľkové cyklistické trasy by mala čakať modernizácia a dobudovanie.
Materiál zároveň poukazuje na roztrieštenosť kompetencií vo verejnej doprave, ktorá by sa mala odstrániť. Stratégia zahŕňa aj zriadenie nezávislej Národnej dopravnej autority a vypracovanie Národného plánu dopravnej obslužnosti a jeho koordinácie s plánmi dopravnej obslužnosti vyšších územných celkov.
[ad2][/ad2]Odporúčané články
V sobotu 13. decembra v čase od 8.00 do 14.30 hod. bude úplne uzavretá Dopravná ulica pod mostom na Hlinkovej. Dôvodom je dokončovanie prác na stabilizačných opatreniach na spomínanom moste. Ide o prechodné riešenie s cieľom zabrániť zhoršovaniu technického stavu mostnej konštrukcie, kým sa na budúci rok začne s plánovanou rekonštrukciou mosta.
Vláda SR na svojom stredajšom zasadnutí s pripomienkami schválila návrh Akčného plánu zvýšenia bezpečnosti železničnej dopravy na Slovensku, ktorý na rokovanie predložil minister dopravy. Súčasťou uznesenia je séria úloh súvisiacich s prípravou a realizáciou projektov európskeho vlakového zabezpečovacieho systému ETCS a s povoľovaním modernizačných stavieb financovaných z Programu Slovensko a európskeho nástroja CEF.
Akademická únia v Oxforde (AUO) a Európske obchodné zhromaždenie v Oxforde (Spojené kráľovstvo) je inštitúcia s viac ako 25-ročnými skúsenosťami s oceňovaním vynikajúcich podnikov a lídrov zo 74 krajín.