Slovensko čaká povinnosť úpravy odpadov pred ich zneškodnením na skládkach

Slovensko od 1.januára 2023 čaká nová legislatívna povinnosť – tzv. úprava odpadov pred ich zneškodnením na skládkach. Týka sa predovšetkým zmesových komunálnych odpadov od obyvateľov (odpad v čiernych nádobách). Znamená to, že žiadny zmesový komunálny odpad, ktorý nie je upravený, nemôže byť zneškodnený na skládkach.
Daná povinnosť je tak splniteľná len výstavbou technologických zariadení, ktoré daný odpad dokážu stabilizovať. Problém je však v tom, že vyše 85 percent Slovenska takéto technológie nemá, a to aj napriek tomu, že väčšina spoločností už podali projekty na výstavbu takýchto technologických zariadení.
„Najväčší problém je v tom, že za dva roky nie je štátna správa schopná dané projekty posúdiť a vydať stavebné povolenie. Bežný proces EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie) a stavebné konanie na Slovensku trvá 4 až 5 rokov, a to vzhľadom na personálne poddimenzovanie štátnej správy a obštrukcie „pseudoaktivistov“, ktorí zneužívajú medzery v procese EIA a naťahujú konanie na niekoľko rokov,” uvádza Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), Únia miest Slovenska (ÚMS), Zväz odpadového priemyslu (ZOP), Združenie organizácií verejných prác (ZOVP) a Asociácia podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH).
Uvedené inštitúcie, zastupujúce takmer 100 percent trhu v oblasti miest/obcí a zberových spoločností, už niekoľkokrát avizovali Ministerstvu životného prostredia SR (MŽP SR), že dva roky na implementáciu danej povinnosti je málo a žiadajú o jej presunutie o dva roky – t.j. súčinnosťou od 1. januára 2025, kedy je predpoklad, že väčšina predložených projektov bude mať stavebné povolenia a technologické zariadenia budú vybudované.
Spomenuté inštitúcie upozorňujú na to, že sa Slovensko dostáva do stavu, kedy od 1. januára budúceho roka nebude môcť zneškodniť odpad od obyvateľov. Znamená to, že odpad od obyvateľov sa prestane zbierať, zneškodňovať a zo Slovenska sa stane jedna veľká čierna skládka odpadov s obrovskými ekonomickými, zdravotnými a finančnými rizikami.
V prípade, ak MŽP SR nevyhovie požiadavke vyššie uvedených združení, je možné, že budú zvažovať vyhlásenie štrajkovej pohotovosti, prípadne ostrého štrajku.
Zdroj: SITA/ ta, mt, kv
Odporúčané články

Ako na sociálnej sieti informoval starosta mestskej časti Košíc Sídlisko KVP Ladislav Lörinc, nedávno prišlo zásadné rozhodnutie. Starosta pripomenul, že začiatkom roka 2024 bola na Sídlisku KVP existenčná situácia, keď hrozilo zatvorenie úradu, obmedzenie služieb pre obyvateľov či výpadky platieb.

Jeseň života môže byť občas osamelým obdobím. Pre našich seniorov je dôležité, aby toto obdobie prežili šťastne a v spoločnosti iných ľudí. Do redakcie nám napísal čitateľ, ktorý sa pýtal, kde by sa jeho postarší sused mohol zoznámiť s rovesníkmi práve preto, aby nebol sám. V tomto článku sme pre vás pripravili informácie o možnostiach pre seniorov dostupných v Košiciach.

V Košiciach žilo pred druhou svetovou vojnou približne 60-tisíc obyvateľov, z nich bolo približne 12 500 Židov. Väčšina žila v južnej časti mesta, kde vyrástli i viaceré synagógy, približuje pre agentúru SITA kurátorka Galérie Ľudovíta Felda v Košiciach Jana Teššerová. Deportácie Židov z Košíc sa začali až v roku 1944, keďže mesto od prvej viedenskej arbitráže v roku 1938 patrilo pod Maďarsko. Deportovaných bolo 15 807 Židov, a to nielen zo samotného mesta, ale aj z blízkeho okolia.