Slovensko môže prísť z eurofondov o miliardy eur
Slovensko môže prísť z rôznych zdrojov Európskej únie pre zaostávanie v ich využívaní o miliardy eur. Ako upozornila Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ), plánovaný objem vyše 33 mld. eur z európskych prostriedkov do roku 2027 sa pri súčasnom nastavení systému vláde pravdepodobne nepodarí vyčerpať. Pre príliš prísne kontrolné a prehnane administratívne náročné procesy či pomalé čerpanie podľa zamestnávateľov krajina nevyužije pravdepodobne vyše 3 mld. eur.
„Pri takomto pomalom a nízkom tempe čerpania hrozí, že veľké množstvo finančných prostriedkov prepadne a Slovensko ich bude musieť vrátiť naspäť do Bruselu,“ uviedol prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga v súvislosti s tým, že vláda zo zdrojov EÚ aktuálne ročne vyčerpá priemerne len 1,2 mld. eur. „Je preto na mieste položiť si otázku, čo je potrebné zmeniť, aby sa z našej krajiny nestal len čistý prispievateľ do rozpočtu EÚ,“ podotkol.
Systém a procesy podľa prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) a člena Dozornej rady RÚZ Pavla Kováčika zlyhávajú nielen pri verejnom obstarávaní, ale aj pri realizácii samotných investícií. „Napriek tomu, že verejné obstarávanie by mohlo byť zvládnuté už za tri mesiace a investície by sa dali zrealizovať už za polroka až rok, pretrvávajúcou praxou na Slovensku je, najmä pri stavebných zákazkách, že len verejné obstarávanie zaberie približne deväť mesiacov, na uskutočnenie investícií sa potom neraz čaká až dva či tri roky,“ povedal Kováčik.
Problémom je podľa zamestnávateľov aj to, že zo schválených a zazmluvnených projektov sa v skutočnosti neraz vyčerpá len približne 70 percent. Za kľúčové považujú nielen zásadne zjednodušiť a zrýchliť procesy, ale aj presunúť zdroje do oblastí, v ktorých sa reálne čerpajú a zhodnocujú, teda najmä do súkromného sektora. Efektívne by podľa nich mohlo byť zavedenie jednoduchého voucherového systému, ktorý by hodnotil a priorizoval spoločensky zodpovedné podniky, no zároveň by ich podporoval v inovačnom napredovaní.
Zdroj: (SITA, be;it)
Odporúčané články
Rudolf Schuster (91), prvý demokraticky zvolený prezident Slovenskej republiky a bývalý primátor mesta Košice, na Valnom zhromaždení Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti (VVS) tvrdo kritizoval neodborné zásahy do vodohospodárstva a mediálne útoky na VVS zo strany Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR) a Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). „Každý je dnes odborníkom vo všetkom. Neodborníci by nemali hovoriť do odborných vecí,“ vyhlásil. Tvrdenia NKÚ, najmä jeho predsedu Ľubomíra Andrassyho, o údajnej skrytej privatizácii VVS odborná verejnosť opakovane označila za klamstvá, zavádzanie a politikárčenie. Schuster zdôraznil dôležitosť odbornosti, efektívneho hospodárenia vodární a využitia eurofondov na ochranu vodných zdrojov v čase klimatických zmien.
Košice sú mestom s bohatou históriou hazardu. Aj keď bol hazard v minulosti výsadou elity, dnes cieli často na tú najzraniteľnejšiu skupinu ľudí. Košice stále nemajú vlastnú reguláciu herní a kasín. Napriek opakovaným pokusom o obmedzenie v rokoch 2020, 2021 a naposledy v júni 2025 zostáva metropola východu otvorená pre nových hráčov na poli hazardu. Hlavným cieľom posledného pokusu o ustanovenie VZN bolo obmedziť prevádzkovanie herní a kasín iba na určité typy budov a tiež zabezpečiť, aby bola medzi nimi istá vzdialenosť.
Ako píše DenníkN, VVS si uvedenými zdrojmi posilnila svoju finančnú stabilitu a zabezpečila zdroje pre rozvoj vodárenských aj non-core aktivít. Predmetné financovanie poskytne VVS najväčšia slovenská banka, Slovenská sporiteľňa, a.s. Tá sa tak stala hlavnou financujúcou bankou východoslovenských vodárov.
