Slovensko-ukrajinské hranice v nedeľu prekročilo viac ako 3400 osôb
Slovensko-ukrajinské hranice v nedeľu na vstupe do SR prekročilo viac ako 3400 osôb. Z toho bolo 868 mužov, 1 722 žien a 824 detí. O dočasné útočisko požiadalo 91 žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi za včerajší deň takmer 2300 osôb. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.
Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 117 policajtov, 70 hasičov, 103 colníkov, 151 vojakov, 105 dobrovoľníkov, 49 príslušníkov zahraničných zložiek a 11 zamestnancov migračného úradu. Zároveň bolo vypravených 21 autobusov, ktoré prepravili 246 osôb na rôzne miesta v rámci Slovenskej republiky. Vlakovou dopravou bolo prepravených 246 osôb. Mimoriadne vlaky boli vypravené dva.
Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice od začiatku konfliktu na vstupe do SR prekročilo viac ako 408-tisíc osôb, takmer 75-tisíc ich požiadalo o dočasné útočisko. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu zaznamenali viac ako 148-tisíc osôb.
Zdroj: (SITA, mlu;DSe)
Odporúčané články
Príslušníci Finančnej správy Slovenskej republiky odhalili na hraničnom priechode Vyšné Nemecké pokus o nezákonnú prepravu veľkej sumy hotovosti. Bankovky v hodnote približne 450-tisíc amerických dolárov boli ukryté v prístrojovej doske osobného automobilu.
Mesto Košice je lídrom v rámci Slovenska v oblasti štátom podporovaného nájomného bývania. Počas utorkovej diskusie v rámci interaktívneho podujatia „Mesto v meste“, ktoré sa od uplynulého pondelka až do konca tohto týždňa koná v Auparku, sa na tom zhodli košický primátor Jaroslav Polaček (nezávislý) a generálna riaditeľka Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania Eva Lisová.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
