Slovensko získalo bronz z rýchlostnej kanoistiky

Keď si vlani v apríli pri nohejbale zlomil nohu, v duchu sa aj poďakoval za to, že olympijské hry sa pre koronavírus odložili o jeden rok. A hoci stratil pár mesiacov z prípravy, vnútorne si nepripúšťal, že nepôjde do Tokia. Olympijský príbeh rýchlostného kanoistu Erika Vlčeka trval 21 rokov a mal až štyri medailové zastávky.

Všetky cenné kovy získal ako člen štvorkajaka, ale zatiaľ čo popri o ňom sa od Sydney 2004 vystriedalo až jedenásť rôznych krajanov, on zostal napriek blížiacej sa štyridsiatke žiariacou stálicou. Rekordnú šiestu účasť pod piatimi kruhmi Vlček ozdobil bronzom z Tokia.

“Nesmierne si vážim túto medailu, je pre mňa asi najkrajšia a zatieni všetky ostatné. To preto, že bolo extrémne náročné vybojovať ju. Ťažké obdobie, ťažká príprava, ťažkí súperi, na konci nám všetkým v lodi veľmi odľahlo,” uviedol Erik Vlček v prvej reakcii pe RTVS.

Svetaskúsený 39-ročný kajakár sedel v Tokiu v jednej lodi s 22-ročným Samuelom Balážom, 24-ročným Adamom Botekom a 25-ročným Denisom Myšákom. Podľa vlastných slov práve týmto mladíkom vďačí za to, že vydržal v plnom nasadení a tréningovej príprave až do Tokia 2020 a vlastne ešte jeden rok navyše.

“Som veľmi rád, že s nimi môžem sedieť v lodi. Vďaka nim som ešte tu, chalani sú moja inšpirácia aj motivácia. Neviem si predstaviť lepšiu posádku a som rád, že som ich nesklamal,” vystrúhal poklonu úspešný “veterán”.

Už na základe rozjázd a semifinálových jázd bolo zrejmé, že finále novej olympijskej disciplíny K4 500 m (predtým sa o medaily na OH bojovalo v K4 1000 m) sa rozdelí na dve časti. O zlato si to mali podľa prognóz rozdať Nemci a Španieli a približne ďalšie štyri lode vrátane slovenskej sa mali pobiť o tretie miesto. Tak to aj bolo, Nemci a Španieli už krátko po štarte odskočili svojim súperom a svoj náskok neskôr ešte zvýšili. O tretie miesto bojovali Slováci s Bielorusmi a Austrálčanmi a do tohto súboja neskôr veľmi angažovane zasiahli aj Rusi. Tí mohutne finišovali, ale slovenská vlajková loď si udržala drobný náskok a v cieli bola o 120 tisícin skôr ako posádka oficiálne reprezentujúca Ruský olympijský výbor.

“Už pred finále sme vedeli, že vo viacerých lodiach sedia špecialisti na 200 m, čiže veľmi rýchli kajakári. Rovnako sme vedeli, že na štarte nemáme na to, aby sme sa s nimi porovnávali. Dôležité však bolo dokázať sa s nimi udržať a čo najskôr ich dobehnúť. V strede trate sme sa už snažili ísť čo najrýchlejšie a nenechať si nikoho ujsť. Približne 130 m pred cieľom sme boli dohodnutí, že si zakričíme ‘hop’ a ešte zvýšime tempo. Cítil som, že máme potrebnú rýchlosť, ale zároveň som videl, že Rusi sú silní. Snažil som sa dať do toho čo najviac sily, ale niekedy je to zradné. Môže sa rozkývať loď a namiesto zrýchlenia sa stane, že skôr zastane. V cieli som si chvíľu nebol istý, či sme na treťom mieste alebo nie. Keď sa to potvrdilo, ten pocit stál za to,” zhodnotil Vlček finálovú jazdu v Tokiu a zrejme aj celej svojej olympijskej kariéry.

Keď mu redaktor RTVS nadhodil udičku, že po bronze v Aténach a Tokiu, resp. strieborných kovoch v Pekingu a Riu de Janeiro by si zaslúžil v Komárne postaviť sochu v nadživotnej veľkosti, fenomenálny kajakár s pokorou skonštatoval: “Bolo by to pekné, ale nezakladám si na takýchto veciach. Budem rád, keď budem motivovať deti a budem ich vzor, aby mali zmysel športovať. Musia zistiť, že šport je nádherný a oplatí sa ho robiť. A že každodenná tvrdá robota prinesie aj takéto pekné výsledky na olympijských hrách.”

Za všetkých troch mladých kolegov sa Vlčekovi v priamom televíznom prenose poďakoval Denis Myšák. “Erik má za sebou šesť olympiád a je to cítiť. Vie sa podeliť o skúsenosti, ktoré nám dokážu pomôcť. Naozaj nám všetkým veľmi pomohlo, že sme ho mali v spoločnej lodi.”

Jedným z dvoch slovenských debutantov a zároveň prvýkrát medailistov v K4 na OH bol v Tokiu Samuel Baláž. “Háčik” úspešnej lode má ako 22-ročný stále takmer celú kariéru pred sebou, ale v Tokiu musel svoje sily rozdeľovať medzi dve úplne rozdielne súťaže. Okrem “káštvorky” spoločne s Adamom Botekom sedel aj v “kádvojke” na 1000 m, kde sa nedostali do A-finále a obsadili konečné desiate miesto.

“Presvedčili sme sa, že na tejto vysokej úrovni sa nedá rovnocenne trénovať na obe disciplíny. Preto sme našu ‘kádvojku’ išli ako sme išli. Som rád, že v K4 sme medailou potvrdili, že je to naša hlavná disciplína,” skonštatoval Baláž.

Zdroj: (SITA, hb;ds)