Chronológia udalostí v súvislosti s prijatím zákona o dvojakom občianstve

Košice 17. septembra (TASR) – Ústavný súd (ÚS) SR zamietol návrh skupiny 30 poslancov o neústavnosti zákona o štátnom občianstve. Podľa odôvodnenia predsedníčky ÚS Ivetty Macejkovej k tomuto rozhodnutiu došlo z procesných dôvodov, pretože sa nenašiel dostatočný počet sudcov ÚS, ktorí by rozhodli o ústavnosti, alebo neústavnosti zákona. Rozhodnúť musí nadpolovičná väčšina všetkých sudcov ÚS,” povedala. Podľa zástupcu poslancov Gábora Gála si ÚS nedokázal poradiť s návrhom a preto ho musel zamietnuť. Poslanci pritom argumentovali najmä článkom 5 odseku 2 Ústavy SR, podľa ktorého nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli”. NR SR schválila novelu zákona o štátnom občianstve v máji 2010 ako reakciu na maďarský zákon, ktorý od roku 2011 zjednodušuje udeľovanie dvojakého občianstva zahraničným Maďarom. Podľa schválenej úpravy má byť strata štátneho občianstva SR možná v dvoch prípadoch. Doteraz sa tak mohlo stať iba prepustením zo štátneho zväzku SR na vlastnú žiadosť. Po novom občan SR automaticky stratí slovenské občianstvo, ak dobrovoľne požiada o iné. Strata sa nevzťahuje na nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva v súvislosti s uzavretím manželstva alebo narodením. Právna norma pripravila za vyše štyri roky o slovenský pas 886 ľudí. V súčasnosti sa zmiernením zákona zaoberá ministerstvo vnútra. Podľa pripravovanej novely by získanie cudzieho občianstva malo byť naďalej viazané na trvalý pobyt. To má byť dostatočná väzba slovenského žiadateľa na danú krajinu a nebude sa tak musieť obávať straty slovenského občianstva. Tí, ktorí oň pre súčasný zákon prišli, budú môcť znova o občianstvo požiadať. Gál po skončení zasadnutia pléna neskrýval rozčarovanie. Zákon považujem za nedemokratický a celý proces nepovažujem za skončený. Určite sa obrátime na medzinárodný súd pre ľudské práva,” povedal. TASR prináša výberovú chronológiu udalostí v súvislosti s prijatím zákona o dvojitom občianstve. 11. júna 2005 – Maďarská vláda v referende o dvojakom občianstve konanom 5. decembra 2004, nielen zavádzala maďarských voličov, ale urazila aj zahraničných Maďarov v ich ľudskej dôstojnosti. Uviedol to v Budapešti vtedy predseda SMK Béla Bugár ako hosť kongresu Zväzu mladých demokratov (FIDESZ), na ktorom delegáti potvrdili vo funkcii predsedu Viktora Orbána. Referendum v roku 2004 bolo neplatné. 5. novembra 2005 – Slovenskí politici žiadali maďarskú stranu, aby sa mohli zúčastniť na konzultáciách v súvislosti s tamojšou novelou zákona o štátnom občianstve, ktorou sa začal zaoberať maďarský zákonodarný zbor. 20. mája 2010 – Zákon o dvojakom občianstve musí byť evidenciou a treba ho prijať preto, lebo vyplýva z potreby národnej spolupatričnosti. Na úvod parlamentnej rozpravy o zákone o štátnom občianstve to pred členmi nového maďarského zákonodarného zboru vyhlásil predseda Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP) Zsolt Semjén. 26. mája 2010 – Poslanci Národného zhromaždenie Maďarskej republiky schválili novelu zákona o maďarskom občianstve, ktorá sa týkala zjednodušeného udeľovania dvojakého občianstva zahraničným Maďarom. Za návrh hlasovalo 344 poslancov, traja boli proti, päť poslancov sa zdržalo hlasovania. Návrh novely schválil parlament aj napriek ostrému protestu Slovenskej republiky. Slovensko malo ako protiopatrenie pripravenú novelu zákona o štátnom občianstve. 26. mája 2010 – Vláda schválila novelu zákona o štátnom občianstve, na základe ktorej občan SR automaticky stratí slovenské, ak dobrovoľne požiada o iné. Kabinet o tejto legislatívnej norme prerušil 25. mája 2010 rokovanie s tým, že počká na kroky Budapešti. 26. mája 2010 – Zákon prijala NR SR v skrátenom legislatívnom konaní. Táto právna norma reagovala na schválený maďarský zákon, ktorý zjednodušuje udeľovanie dvojakého občianstva zahraničným Maďarom. Novelu zákona o štátnom občianstve schválil slovenský parlament 90 hlasmi, podporili ju členovia Smeru-SD, SNS, ĽS-HZDS a KDH. SDKÚ-DS za ňu nehlasovalo. 31. mája 2010 – Maďarský prezident László Sólyom podpísal novelu zákona o maďarskom občianstve, ktorá sa týka zjednodušeného udeľovania dvojakého občianstva zahraničným Maďarom. 17. júla 2010 – Dobrovoľné prijatie iného štátneho občianstva zo strany štátneho príslušníka SR od tohto dňa znamená, že mu týmto krokom zanikne občianstvo slovenské. Práve na Deň zvrchovanosti vstúpila do účinnosti širokodiskutovaná novela zákona o štátnom občianstve, ktorú parlament schválil ešte v máji 2010. 10. februára 2011 – Slovenská republika bude zatiaľ naďalej svojim občanom SR odoberať ich pasy v prípade, že dobrovoľne získajú občianstvo inej krajiny. Koaliční poslanci nezmenili súčasný právny stav presadený vtedajším premiérom Robertom Ficom (Smer-SD), keďže novela zákona o občianstve bola navrhovateľmi stiahnutá. O ďalšom postupe sa budú vládne strany rokovať. Celú situáciu spôsobil poslanec SaS Igor Matovič, ktorý vďaka podpore Smeru-SD, SNS, Radoslava Procházku (KDH) a troch kolegov z hnutia Obyčajní ľudia presadil svoj pozmeňovací návrh sprísňujúci koaličnú novelu. Proti tomuto kroku vystupoval najmä líder Mosta-Híd Béla Bugár a vopred avizoval, že ak Matovič s pozmeňovákom uspeje, návrh bude stiahnutý. Matovič zase prezentoval postoj, že ak jeho iniciatíva neprejde, spolu s troma poslancami zo združenia Obyčajní ľudia koaličnú zmenu nepodporí. Vládne strany by potom nemali dosť hlasov. 10. februára 2011 – Poslanec Národnej rady SR Igor Matovič bol vylúčený z klubu SaS. Dôvodom tohto kroku bol postup Matoviča pri hlasovaní o koaličnom návrhu novely zákona o štátnom občianstve. Spolu s Matovičom hlasovali aj jeho traja kolegovia z hnutia Obyčajní ľudia, tí však v poslaneckom klube SaS zostali. 6. apríla 2011 – Mimoriadna schôdza Národnej rady SR iniciovaná opozičným Smerom-SD, na ktorej sa malo hovoriť o aktuálnych slovensko-maďarských vzťahoch, sa skončila krátko po tom, ako sa začala. Koaliční poslanci totiž podľa dohody neschválili jej program, ktorým bolo prijatie návrhu vyhlásenia. Od Radičovej kabinetu okrem iného žiadal Smer-SD aj to, aby slovenská vláda bezodkladne podala návrh novely zákona o štátnom občianstve zachovávajúci princíp, podľa ktorého príde o slovenské občianstvo ten občan SR, ktorý prijme maďarské štátne občianstvo na základe maďarského zákona o dvojakom občianstve. 22. septembra 2011 – Ústavný súd (ÚS) SR prijal návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady SR (NR SR), zastúpených Gáborom Gálom (Most- Híd), na začatie konania o súlade právnych predpisov a pozastavenie účinnosti zákona o štátnom občianstve. Navrhovateľom prekážalo najmä ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že občan SR stráca štátne občianstvo, ak na základe výslovného prejavu vôle dobrovoľne nadobudne cudzie štátne občianstvo. 4. júla 2012 – Plénum Ústavného súdu (ÚS) SR na neverejnom zasadnutí prijalo na ďalšie konanie podanie skupiny 30 poslancov NR SR, ktorým napadali ústavnosť novely zákona o štátnom občianstve. Zároveň ÚS návrhu poslancov na pozastavenie účinnosti niektorých ustanovení tohto zákona nevyhovel. 1. septembra 2012 – Pochodom pred budovu Ústavného súdu (ÚS) SR v Košiciach členovia pracovnej skupiny za znovu zavedenie dvojakého občianstva chceli dať najavo svoj nesúhlas s novelou zákona o štátnom občianstve. Tá je podľa jedného z organizátorov pochodu Lászlóa Gubíka protiústavná a poukazuje na to, že jej zavedením prišlo o štátne občianstvo doposiaľ takmer 300 občanov. 26. júna 2013 – V zmysle dohody ministrov zahraničných vecí Slovenskej republiky a Maďarska z 1. júna 2012 sa v Bratislave uskutočnilo tretie stretnutie právnych poradcov Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a Ministerstva zahraničných vecí Maďarska. Právni poradcovia sa zamerali na identifikáciu prvkov medzinárodného práva, ktoré sa týkajú otázky štátneho občianstva. 1. septembra 2013 – Približne sto ľudí prišlo vyjadriť svoj nesúhlas so zákonom o štátnom občianstve pred budovu Ústavného súdu v Košiciach. 29. januára 2014 – Plénum ÚS SR pod vedením predsedníčky Ivetty Macejkovej na neverejnom zasadnutí pri prerokovaní veci týkajúcej sa zákona o štátnom občianstve jednohlasne rozhodlo o odročení verejného zasadnutia v tejto veci na neurčito. 20 mitt jk