Dionýz Ilkovič sa zapísal do slovenskej vedy účasťou na zakladaní polarografie
Bratislava 28. septembra (TASR) – Je viacero skutočností, ktorými sa Dionýz Ilkovič natrvalo zapísal do slovenskej vedy, ale spomedzi nich je najvýznamnejšia jeho účasť na zakladaní polarografie, dnes významnej súčasti analytickej chémie, pod vedením profesora Jaroslava Heyrovského, neskoršieho nositeľa Nobelovej ceny. Ilkovičove mimoriadne zásluhy sú aj v oblasti rozvoja slovenského technického vysokého školstva a Slovenskej akadémie vied (SAV). Dionýz Ilkovič sa narodil 18. januára 1907 v Šarišskom Štiavniku v rodine gréckokatolíckeho kňaza. Po maturite na gymnáziu v Prešove študoval v Prahe na Fakulte strojníckej a elektrotechnickej na Českom vysokom učení technickom (ČVUT). Po roku prešiel na Prírodovedeckú fakultu Karlovej univerzity. Po ukončení vysokoškolského štúdia pracoval niekoľko rokov u profesora Jaroslava Heyrovského. V roku 1934 Ilkovič sformuloval vzťah závislosti medzi polarografickým difúznym prúdom, koncentráciou elektrolyzovaného roztoku a veličinami charakterizujúcimi kvapkovú ortuťovú elektródu. Tento vzťah opísal v sérii článkov a v jednom z nich ho vyjadril rovnicou, neskôr známou ako Ilkovičova rovnica. Tento článok sa stal najcitovanejším článkom slovenského autora v oblasti fyzikálnej chémie. Vedecké štúdie základného významu, zaradené do monografie Polarografie (1940), Dionýza Ilkoviča zaradili medzi svetových klasikov elektrotechnickej metódy polarografie. V tom období však nebol iba “vedeckým suchárom”, venoval sa lietaniu, neskôr bol predsedom Slovenského národného aeroklubu. Dva roky (1937-1938) pracoval v elektrotechnickom ústave na francúzskej Sorbonne v Paríži, potom bol v Prahe stredoškolským profesorom. Po príchode do Bratislavy v roku 1940 sa venoval prevažne pedagogickej práci a zveľaďovaniu Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT), ktorej bol profesorom fyziky a súčasne prednášal aj na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Bol iniciátorom založenia Matematického a Fyzikálneho ústavu SAV. Vo vlastnej bádateľskej práci sa zaoberal problémami teoretickej fyziky – termodynamikou, elektrodynamikou, teóriou relativity a jadrovou fyzikou. Je autorom viacerých vedeckých monografií a vysokoškolských učebníc, v ktorých na vysokej odbornej úrovni osvetlil najnáročnejšie partie fyziky a fyzikálnej chémie. Dionýz Ilkovič zomrel 3. augusta 1980 v Bratislave. Za svoje zásluhy získal viacero významných ocenení, ako sú napríklad titul Doctor honoris causa Univerzity Komenského, Čestná Heyrovského plaketa ČSAV, Medaila J. A. Komenského. Jeho meno nesú niektoré významné aktivity ako nadácia na podporu mladých talentovaných študentov alebo čestná plaketa udeľovaná za významné vedecké výsledky dosiahnuté vo fyzike. 20 sar vs
Odporúčané články
Vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Košiciach bolo uvedené do prevádzky prvé plnohodnotné pracovisko kardio MR vo východoslovenskom regióne. Východoslovenský kardioústav tak prináša komplexnú magnetickú rezonanciu srdca pre dospelých aj detských pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami, čím sa zásadne zlepšuje dostup nosť špecializovanej diagnostiky na východnom Slovensku.
Najnovšia analýza expertov Integrovaného dopravného systému (IDS) Východ ukázala, že mesto Košice by po zapojení regionálnej autobusovej dopravy do integrovanej tarify mohlo bez zníženia kvality dopravnej obsluhy ročne ušetriť jeden až 2,7 milióna eur. Na svojom webe o tom informoval Košický samosprávny kraj (KSK).
Východoslovenské múzeum (VSM) v Košiciach má novú expozíciu Lekáreň U Božieho oka. Ako Informoval Košický samosprávny kraj (KSK), pod ktorý múzeum patrí, nová expozícia približuje dejiny lekárnictva aj tradičnú prácu lekárnikov v autentickom historickom prostredí. Nadväzuje na známu jezuitskú lekáreň U Božieho oka, ktorá pôsobila v centre metropoly východu od roku 1660 a bola jednou z najvýznamnejších zdravotníckych inštitúcií mesta.