Dôvera v EÚ na Slovensku mierne narástla, ruská agresia na Ukrajine zostáva najväčšou výzvou
Dôvera Slovákov v Európsku úniu mierne vzrástla a dosahuje 54 percent, čo je najvyššia úroveň za takmer 15 rokov. Vyplýva to z najnovšej jesennej edície národnej správy Eurobarometra za rok 2025. Za najväčšiu výzvu pre EÚ Slováci považujú ruskú agresiu na Ukrajine.
Podľa prieskumu je až 87 % obyvateľov Slovenska spokojných so svojím životom, čo zodpovedá európskemu priemeru (86 %). „Výsledky Eurobarometra potvrdzujú, že občania Slovenska vnímajú výhody, ktoré im Európska únia prináša – slobodu cestovať, žiť či študovať v zahraničí, ako aj jednotnú menu,“ uviedol Peter Stano, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Dodal, že vyše polovice obyvateľov Slovenska (51 %) dôveruje Európskej komisii.
„Podľa najnovších výsledkov Eurobarometra z jesene 2025 dôveruje Európskej únii 54 % Slovákov, čo je najviac za posledných takmer 15 rokov (od jari 2011). Obyvatelia Slovenska vnímajú projekt EÚ ako životaschopný, stabilný a dôležitý pre svoju budúcnosť, pričom podporu spájajú s očakávaním bezpečnejšieho a prosperujúceho vývoja krajiny,“ doplnil Martin Slosiarik z agentúry Focus, ktorý dáta vyhodnocoval.
Dôvera v EÚ na Slovensku vzrástla o 2 percentuálne body oproti jarnej edícii 2025 a je nad európskym priemerom (48 %). Najväčšiu dôveru si u Slovákov získala Európska centrálna banka (58 %), nasledovaná Európskou komisiou a Európskou radou (obe 51 %). Európskemu parlamentu dôveruje polovica Slovákov (50 %).
Najmenej dôveryhodný je právny systém
Z domácich inštitúcií majú najvyššiu dôveru zdravotnícky a lekársky personál (72 %), armáda (66 %), krajské alebo miestne verejné orgány (65 %) a polícia (57 %). Naopak, najnižšiu dôveru vyjadrujú súdom a právnemu systému (39 %), vláde (26 %), parlamentu (24 %) a politickým stranám (21 %).
Nespokojnosť s fungovaním demokracie na Slovensku vyjadrilo 59 % opýtaných, čo je o 2 percentuálne body viac ako na jar 2025. Spokojnosť s demokraciou je na úrovni 41 %, čo je o 2 percentuálne body menej ako v jarnej edícii. Európsky priemer EÚ27 pritom predstavuje 54 % spokojných a 45 % nespokojných.
Medzi najvýznamnejšie spoločné politiky, ktoré Slováci podporujú, patrí voľný pohyb občanov EÚ (90 %), spoločná európska hospodárska a menová únia s eurom (84 %) a stratégia na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ (83 %).
Najväčší problém je ruská invázia na Ukrajine
Medzi najzásadnejšie problémy, ktorým čelí EÚ podľa Slovákov, patrí ruská invázia na Ukrajine (30 %), medzinárodná situácia (21 %) a dodávky energií (19 %). Prioritami EÚ v nasledujúcich piatich rokoch by mali byť podľa obyvateľov Slovenska zdravie (32 %), bezpečnosť a obrana (30 %) a hospodárstvo (27 %). Najväčšie problémy Slovenska vidia Slováci v rastúcich cenách, inflácii a nákladoch na život (41 %), ekonomickej situácii (25 %) a štátnom dlhu (20 %).
Čo sa týka médií, najväčšiu dôveru majú rozhlas (66 %), televízia (58 %), písaná tlač (51 %) a webové stránky (48 %). Najmenej dôvery si získali sociálne siete a online médiá (33 %).
Eurobarometer je dlhodobý prieskum, ktorý skúma názory občanov EÚ na Európsku úniu a politické a spoločenské otázky. Prieskum sa uskutočnil od 9. októbra do 3. novembra 2025 a predstavuje 104. vydanie štandardného Eurobarometra.
(SITA, mt)
Odporúčané články
Stavebné práce na modernizácii električkovej trate v Košiciach pokračujú v niekoľkých častiach projektu súčasne. Mesto informovalo, že aktuálne prebieha budovanie nových koľajových zvrškov v obratisku, rekonštrukcia mosta ponad železničnú trať aj úprava mosta ponad Myslavský potok.
Okrúhle číslo pol milióna vybavených cestujúcich sa na letisku Košice v roku 2023 podarilo dosiahnuť koncom septembra. Vlani to bolo 25. augusta a v tomto roku sa to podarilo ešte o niečo skôr, už 14. augusta. Košické letisko tak potvrdzuje kontinuálny trend výrazného nárastu dopytu po leteckej preprave. Za prvých sedem mesiacov roka vybavilo o 13 % cestujúcich viac ako za rovnaké obdobie minulého roka. Júl 2025 bol najsilnejším mesiacom v histórii letiska s vyše 132-tisíc vybavenými cestujúcimi.
Prezident Pellegrini rozhodnutím nevyhlásiť referendum konal v rámci ústavou zverenej právomoci. Informovali o tom z Kancelárie prezidenta (KP) SR. O vyhlásenie referenda o zrušení sankcií proti Rusku hlavu štátu v petícii žiadali zástupcovia Slovenského hnutia obrody (SHO).