Do zberu kuchynského odpadu sa už zapojili všetky samosprávy
Všetky samosprávy už zbierajú bioodpad po tom, ako sa pridali dve najväčšie slovenské mestá Bratislava a Košice. Ostatné samosprávy majú túto povinnosť už dva roky.
Prax ukazuje, že zber zaviedli len formálne, nakoľko má nedostatky, a preto nedokážu využiť celý potenciál. Priemerný obyvateľ Slovenska by podľa odborníkov z Inštitútu environmentálnej politiky mohol vytriediť až 62 kilogramov kuchynského odpadu ročne. Ak ho samosprávy nevyzbierajú, končí v zmesovom komunálnom odpade, za ktorý ročne platia tisícky eur. Informoval o tom v tlačovej správe z JRK Slovensko Tomáš Halán.
Slovenské samosprávy so zberom biodopadu stále bojujú. „Podľa našich skúseností sú najväčšími problémami zle nastavená infraštruktúra a nedostatočná, či krátkodobá osveta. V domácnostiach potom ľudia používajú plastové vrecká, v ktorých bioodpad hnije. Ak ich hodia do zberných nádob, tie sú oveľa viac znečistené a zapáchajú. Občanov takto nastavený systém odradí a samosprávu stojí ďalšie peniaze,“ vysvetľuje z portálu menejodpadu Martina Gaislová. Podľa Tomáša Halána, je problémom vzdialenosť stojísk a slabé zapojenie obyvateľov do zberu. Samosprávy stoja pred otázkou, ako upraviť systém tak, aby nebol predražený a pritom pomáhal znižovať množstvo zmesového komunálneho odpadu, ktorý končí v čiernych nádobách.
Odborníci odporúčajú zamerať sa na tri hlavné ciele. Prvým je zvýšenie množstva vytriedeného kuchynského biologicky rozložiteľného odpadu, nasleduje zníženie množstva skládkovaného zmesového odpadu a dosiahnuť vysokú mieru spokojnosti a zapojenia občanov. „Pri zohľadnení týchto troch cieľov môžete postaviť úspešný projekt. A nevyhadzovať peniaze či neplytvať energiou na niečo, čo nefunguje alebo dokonca spôsobuje nespokojnosť,“ odporúča Martina Gaislová.
Odborníci odporúčajú prevetrávané košíky s kompostovateľnými vreckami, ktorými sa bioodpad prirodzene vysuší, tým dokáže stratiť až tretinu vlhkosti, znížiť svoju hmotnosť a v kuchyni nebude nič zapáchať. Počas letných mesiacov sa šíri z kuchynského bioodpadu špina, zápach a hmyz. Je to dôsledok nevhodne nastavenej infraštruktúry. „Podľa našich skúseností je to spôsobené tým, že je nesprávne zvolená frekvencia vývozu. Kuchynský odpad je nutné vyvážať dvakrát týždenne, ak nechceme, aby začal hniť a zapáchať. A ak ľudia zároveň nepoužívajú kompostovateľné vrecká, na stojiskách i v nádobách vzniká neporiadok,“ hovorí Martina Gaislová. Vyhláška envirorezortu určuje, aký typ nádob sa má na stojiskách používať. Ide o 120 alebo 240-litrové nádoby s prevetrávanými stenami a odtokovou mriežkou.
„Je na samosprávach, aby pri zbere kuchynského odpadu zabezpečili na základe odporúčaní odborníkov spokojnosť, pohodlie a jednoduchosť. Ak systém taký nebude, obyvatelia si radšej povedia, že sa doň nezapoja. A tak sa zavedenie systému zberu bioodpadu stane pre samosprávu zbytočne drahé a neefektívne,“ uzatvára Martina Gaislová.
Zdroj: SITA, ta, kg
Odporúčané články
Mestskí poslanci na ostatnom rokovaní mestského zastupiteľstva schválili Všeobecne záväzné nariadenie (VZN) mesta Košice o výkone správy verejného osvetlenia a cestnej svetelnej signalizácie. Definuje povinnosti stavebníkov a ďalších osôb, ktoré svojou činnosťou zasahujú do funkčnosti verejného osvetlenia alebo cestnej svetelnej signalizácie vo vlastníctve a správe mesta.
Ako sme nedávno informovali, v Mestskej časti Západ sa rozmohli prípady vykrádania áut. Počet vlámačiek stúpol až štvornásobne a šíria sa dohady, že by to mohli mať na svedomí organizované skupiny. Oslovili sme starostu MČ Západ Marcela Vrchotu s otázkami, kedy by mohli začať dohliadať na bezpečnosť v rizikových oblastiach žandári aj ako sa dá predchádzať ďalším podobným prípadom.
Prevzatím staveniska a úvodnými prípravnými prácami sa v pondelok na Pasteurovom námestí pri OC Astória v mestskej časti Juh začalo s revitalizáciou vnútrobloku. Ten je ohraničený ulicami Rastislavova, Milosrdenstva, Šoltésovej a Bytovým domom Pasteurova 1-9 na pozemkoch vo vlastníctve mesta.
