Košická ZOO postavila novú voliéru pre supy bielohlavé za takmer 290-tisíc eur

Expozícia je 18 metrov dlhá, široká je 12 metrov a v najvyššom bode dosahuje takmer 15 metrov. Vodorovnú nosnú konštrukciu tvorí štvorica obvodových lán z nerezovej ocele. Zoologická záhrada ju postavila v susedstve podobnej voliéry z roku 2016, ktorá je však o dve tretiny menšia. „Túto expozíciu, ktorá významne obohatila areál v okolí vstupu do DinoParku, sme postavili najmä vďaka nášmu zriaďovateľovi. V tomto roku nám v rozpočte poskytol výrazne viac finančných prostriedkov na kapitálové výdavky. Na jej výstavbu sme mali už niekoľko rokov pripravený projekt. Uchádzali sme sa s ním viackrát aj o príspevok cez výzvu ministerstva životného prostredia, žiaľ, neúspešne,“ povedal riaditeľ ZOO Erich Kočner.

“Zoologická záhrada Košice sa teší mimoriadnemu záujmu ľudí a aj vďaka tomu môže tento rok v decembri prekonať významný míľnik – štvrť milióna návštevníkov. Ako výsostne mestskú zoologickú záhradu by nás však určite potešila aj väčšia účasť štátu na spoločných projektoch, aby sme sa mohli tešiť z jej rozvoja aj v nasledujúcich rokoch,” povedal primátor mesta Košice Jaroslav Polaček (nezávislý).

Chov supov bielohlavých nie je úplnou novinkou v košickej ZOO. Návštevníci tu mohli supa obdivovať v deväťdesiatych rokoch. Vo veľkej obrej voliére však žil sám až do roku 1999, keď ho vrátili do Bojníc. ZOO obnovila chov týchto pozoruhodných dravcov pred tromi rokmi. Z holandského Dierenparku Amersfoort doviezli do Košíc pár. O dva roky neskôr rozšírila chov supov staršia samica a neskôr aj mladý samec. Všetky supy sú v reprodukčnom veku, a tak košická ZOO očakáva ich úspešný chov v podobe prírastkov. Podľa slov hlavného zoológa Patrika Pastoreka reprodukcia supov nepatrí medzi samozrejmé veci. „Kým sa supy zblížia a vytvoria pár, trvá to celkom dlho. Dospievajú pomerne neskoro, a to v období 7 – 10 rokov. Čiže sympatie, a nielen tie, sú pre ich vzájomné fungovanie celkom podstatné. Hniezdenie často nebýva úspešné, najmä keď si pripočítame, že samica znáša len jedno vajce. V Európe chová supy 113 inštitúcií a množiť ich dokáže asi len desatina,“ dodal Pastorek.

Prirodzene žijú supy bielohlavé v južnej Európe, strednej Ázii, Arábii aj Afrike. Dokonca boli pozorované aj na území Slovenska, kde sa ocitli skôr výnimočne. Supy bielohlavé patria k ohrozeným druhom. Najmä v severnej Afrike a v Turecku ich populácia klesá z dôvodu odstrelov, otráv a pretrvávajúcich zmien charakteru krajiny. Najväčšiu hrozbu pre supy v posledných rokoch však predstavuje liek Diclofenac, ktorým liečia veterinári dobytok. Supy sa živia uhynutými zvieratami, čiže v prírode plnia funkciu zdravotnej polície.

Zdroj: (SITA, kh, mlu)