Na sv. Štefana vládla uvoľnená atmosféra, typické boli návštevy i zábavy
V duchu návštev, obchôdzok či ľudových zábav sa v minulosti niesol Druhý sviatok vianočný, ktorý pripadá na 26. decembra. Ako pre TASR povedala etnologička Klaudia Buganová, sviatok sv. Štefana ľudia prežívali v uvoľnenej atmosfére.
„Začali sa viac zabávať, navštevovať. V mestách v chrámoch vystupovali orchestre, spievali chrámové zbory. Na námestiach sa hrávali biblické hry,“ povedala s tým, že ich hrávali potulní herci a niekedy aj deti. Bolo citeľné, že sa spoločenský život rozprúdil.
Predtým ako sa rodiny vybrali na návštevu, často robili obchôdzky. „V mestách, napríklad v Košiciach, sa chodili do jednotlivých chrámov pozrieť na betlehem, ale tiež na stromček,“ vysvetlila.
V dávnejšej minulosti bolo podľa nej známe príslovie „Na Štefana nie je pána“. Súviselo to s paholkami, ktorí slúžili u gazdov. Práve v tento deň sa im končila služba, dostávali takzvanú výslužku. „Čeľadník ju dostal v podobe vianočných koláčov, chlebov či mäsových pokrmov. Najskôr v naturáliách, neskôr už viac v peniazoch,“ uviedla Buganová s tým, že po výslužke mali voľno do Nového roka alebo do Troch kráľov. Buď sa vrátili k pôvodným gazdom, alebo odišli slúžiť inde.
Mládež, prevažne v obciach, na sv. Štefana organizovala v krčmách či vtedajších obecných domoch ľudové zábavy, kde tancovala, spievala a hostila sa. „V rámci toho sa často konalo aj prijímanie chlapcov do mládeneckého stavu. Do spolku mládeže prijímali tak 16-ročných chlapcov. Vykonávali to obradne v sprievode viacerých zvykov, keď prechádzali rôznymi skúškami. Potom už daný chlapec mohol chodiť k dievčaťu na vohľady, a to aj po poslednom večernom zvonení,“ povedala.
Najtypickejšie počas sviatku sv. Štefana boli návštevy. „Tam sa mohlo ukázať, čo sa na Vianoce nachystalo – možno aj nové jedlá, zákusky. Bola tiež veľmi utkvelá predstava o tom, že do domu má prísť zavinšovať nejaký koledník,“ doplnila s tým, že najideálnejšie bolo, ak išlo o chlapca, ktorý rástol a bol tak v plnej sile. Koledníci mávali pripravené vinše, koledy. „V dávnejších časoch nosili takzvané šťastie či šťastíčko. Išlo o malú vetvičku vyzdobenú medovníčkami alebo aspoň farebnými stužkami,“ dodala. Keď s vetvičkami prišli viacerí, vešali si ich nad dvere. V iných oblastiach nosievali ako takzvané šťastíčko iné predmety.
Zdroj: TASR, sem lem
Odporúčané články
Medzi Bratislavou a Košicami spustili nové letecké spojenie. Prvý let smeroval z hlavného mesta do metropoly východu, následne lietadlo s cestujúcimi z Košíc smerovalo do Bratislavy. Odštartovala tak vnútroštátna linka, ktorá prepojí dve najväčšie mestá na Slovensku. Linka bude lietať deväťkrát týždenne, cestujúcich odvezie moderný Airbus A321. Jeho kapacita je 239 sedadiel. Obsadenosť prvého letu z Košíc dosiahla 97 percent, letieť sa ním chystalo 233 cestujúcich.
Do redakcie sa nám ozvalo viacero čitateľov, ktorí sa sťažovali na dezolátny stav chodníka približne od Šafárikovej triedy po budovu Pošty na Humenskej ulici. “Táto rozsiahla plocha plná chodníkov a zelene, ktorú denne využívajú doslova stovky ľudí, je v dezolátnom stave už roky. Myslím, že o danom stave vie každý obyvateľ Terasy,” uvádza v mailovej komunikácii jeden z čitateľov, pán Rolko. Pýtali sme sa preto starostu MČ Západ Marcela Vrchotu, či o stave chodníka vie a kedy sa chystá jeho rekonštrukcia.
V metropole východu vyhlásili v noci z piatka na sobotu prvý kalamitný stupeň v súvislosti s nepriaznivou poveternostnou situáciou.
