Na sv. Štefana vládla uvoľnená atmosféra, typické boli návštevy i zábavy
V duchu návštev, obchôdzok či ľudových zábav sa v minulosti niesol Druhý sviatok vianočný, ktorý pripadá na 26. decembra. Ako pre TASR povedala etnologička Klaudia Buganová, sviatok sv. Štefana ľudia prežívali v uvoľnenej atmosfére.
„Začali sa viac zabávať, navštevovať. V mestách v chrámoch vystupovali orchestre, spievali chrámové zbory. Na námestiach sa hrávali biblické hry,“ povedala s tým, že ich hrávali potulní herci a niekedy aj deti. Bolo citeľné, že sa spoločenský život rozprúdil.
Predtým ako sa rodiny vybrali na návštevu, často robili obchôdzky. „V mestách, napríklad v Košiciach, sa chodili do jednotlivých chrámov pozrieť na betlehem, ale tiež na stromček,“ vysvetlila.
V dávnejšej minulosti bolo podľa nej známe príslovie „Na Štefana nie je pána“. Súviselo to s paholkami, ktorí slúžili u gazdov. Práve v tento deň sa im končila služba, dostávali takzvanú výslužku. „Čeľadník ju dostal v podobe vianočných koláčov, chlebov či mäsových pokrmov. Najskôr v naturáliách, neskôr už viac v peniazoch,“ uviedla Buganová s tým, že po výslužke mali voľno do Nového roka alebo do Troch kráľov. Buď sa vrátili k pôvodným gazdom, alebo odišli slúžiť inde.
Mládež, prevažne v obciach, na sv. Štefana organizovala v krčmách či vtedajších obecných domoch ľudové zábavy, kde tancovala, spievala a hostila sa. „V rámci toho sa často konalo aj prijímanie chlapcov do mládeneckého stavu. Do spolku mládeže prijímali tak 16-ročných chlapcov. Vykonávali to obradne v sprievode viacerých zvykov, keď prechádzali rôznymi skúškami. Potom už daný chlapec mohol chodiť k dievčaťu na vohľady, a to aj po poslednom večernom zvonení,“ povedala.
Najtypickejšie počas sviatku sv. Štefana boli návštevy. „Tam sa mohlo ukázať, čo sa na Vianoce nachystalo – možno aj nové jedlá, zákusky. Bola tiež veľmi utkvelá predstava o tom, že do domu má prísť zavinšovať nejaký koledník,“ doplnila s tým, že najideálnejšie bolo, ak išlo o chlapca, ktorý rástol a bol tak v plnej sile. Koledníci mávali pripravené vinše, koledy. „V dávnejších časoch nosili takzvané šťastie či šťastíčko. Išlo o malú vetvičku vyzdobenú medovníčkami alebo aspoň farebnými stužkami,“ dodala. Keď s vetvičkami prišli viacerí, vešali si ich nad dvere. V iných oblastiach nosievali ako takzvané šťastíčko iné predmety.
Zdroj: TASR, sem lem
Odporúčané články
Prezidentka Zuzana Čaputová sa v ostatných dňoch a týždňoch lúči s predstaviteľmi rôznych štátov, nezabudla však ani na svojich krajanov. Pravidelne každý rok úradovala aspoň jeden týždeň zo svojej kancelárie v Košiciach a ináč tomu nie je ani pred koncom jej funkčného obdobia.
Staromešťania aj obyvatelia niektorých ďalších častí mesta už môžu naplno využívať nové zrevitalizované priestory. Onedlho sa z oživených verejných priestorov budú môcť tešiť aj obyvatelia ďalších dvoch mestských častí.
S príchodom jari Košice rozkvitli vďaka nádherným výsadbám narcisov, hyacintov, tulipánov a ďalších kvetín, ktoré do mestskej zelene pridala Správa mestskej zelene v Košiciach (SMsZ). Za posledných päť rokov mestská zeleň vysadila takmer 1,2 milióna kvetov, z toho takmer 16 000 trvaliek, 300 000 letničiek a viac ako 810 000 cibuľovín.