Nový betónový povrch v Steel aréne je hotový
Steel Aréna v Košiciach prechádza najrozsiahlejšou rekonštrukciou od svojho otvorenia v roku 2006, pričom práce aj naďalej napredujú. V polovici augusta sa začala dôležitá fáza projektu – betonáž ľadovej plochy. Tento nový betónový povrch už ukrýva viac ako 25 kilometrov chladiarenských rúr, čo je dôležitý krok k modernizácii celej haly.
Okrem betónového povrchu, ktorý je už teraz hotový, sa pokračuje aj v ďalších prácach. Výmena osvetlenia v hlavnej hale je taktiež v plnom prúde, čo prinesie výrazné zníženie energetickej spotreby. Modernizácia zahŕňa aj zázemie arény, kde sa obnovujú sociálne zariadenia ako aj sprchy pre hráčov.
Hlavným cieľom tejto rozsiahlej rekonštrukcie je predovšetkým zvýšenie energetickej efektívnosti haly. Montáž najmodernejších chladiarenských technológií a výmena starého osvetlenia za energeticky úspornejšie by mali priniesť výrazné úspory. Očakáva sa, že náklady na chladenie ľadu by sa mohli znížiť o 20 až 25 percent, zatiaľ čo na osvetlení by sa mala úspora pohybovať medzi 10 a 15 percentami.
Okrem hlavnej haly sa modernizácia dotkla aj susediacej tréningovej haly. Ďalším významným krokom bolo riešenie havarijného stavu svetlíka na streche, cez ktorý na plochu prenikala dažďová voda. Tento problém je už odstránený, čo by malo prispieť k zlepšeniu celkového stavu arény.
Odporúčané články
Volebný rok 2026 bude v Košiciach patriť predovšetkým primátorským voľbám a s nimi aj zvýšenému záujmu verejnosti o to, kto kandiduje, s akým programom a aké výsledky má za sebou. KOŠICE: DNES preto pripravili pre voličov aj kandidátov komplexný volebný servis, ktorého cieľom je priniesť objektívne, vyvážené a overené informácie pre všetkých.
Mesto Košice, v spolupráci s Visit Košice a Creative Industry Košice, vyhlásilo začiatkom marca grantovú výzvu na rok 2026. V rámci nej sú otvorené dva programy.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
