Občianske hliadky v Košiciach môžu byť nelegálne, nemôžu suplovať políciu

Snažili sme sa o sprostredkovanie rozhovoru s predstaviteľmi týchto občianskych hliadok zo Železníkov aj Starého Mesta, aby sme vysvetlili ich zámer, ale naše pokusy sa však nestretli s ochotou na strane iniciátorov. Členom občianskych hliadok prekážajú najmä asociáli vytvárajúci neporiadok, členovia hliadok strážia detské ihriská, stojiská kontajnerov a oblasti okolo garáží. Boja sa o svoju rodinu, pomoc polície nepovažujú za dostačujúcu a majú pocit, že je nutné suplovať policajné zložky, a preto sa začali organizovať. Je ich už niekoľko desiatok a majú podporu niekoľkých starostov jednotlivých mestských častí.

Vicestarosta Starého Mesta Eperješi hliadky podporuje

Pýtali sme sa vicestarostu Starého Mesta Vladimíra Eperješiho, prečo podporuje vznik hliadok, aj keď podľa hovorkyne polície nemajú oporu v zákone: “Stretávanie sa za účelom vytvárania tzv. občianskych hliadok je nelegálne,” vysvetľuje hovorkyňa KRPZ Košice Lenka Ivanová.

Eperješi si za svojou výzvou stojí a hovorí, že tieto hliadky nemajú suplovať políciu. “Moja výzva na občianske hliadky neznamenala vytvorenie samozvanej polície ani zásahových skupín. Uvedomujem si, že občianske hliadky nemajú právomoci a nemajú suplovať políciu či mestskú políciu. Ich úlohou je jedine monitorovanie, všímavosť a nahlasovanie neprávostí alebo podozrivých aktivít na políciu či mestskú políciu. Práve naopak – cieľom je podporiť spoluprácu medzi obyvateľmi a oficiálnymi bezpečnostnými zložkami. Stále si stojím za tým, že aktívni občania môžu pomôcť k vyššej bezpečnosti tým, že budú rýchlejšie hlásiť problémy,” vysvetľuje svoj postoj Eperješi. Na našu žiadosť o sprostredkovanie stretnutia s členmi hliadky sme dostali zamietavú odpoveď: “Pýtal som sa členov hliadky, no nikto sa nechce na kameru ukazovať. Robia to nezištne a pre dobro obyvateľov MČ. Nikto nechce z tejto nelichotivej situácie vybíjať politický kapitál, alebo si robiť reklamu,” hovorí Eperješi.

O obťažovaní žien neznámym mužom polícia nevie

Začiatkom októbra pribúdali na sociálnej sieti sťažnosti na muža alebo mužov, ktorí údajne obťažujú ženy v okolí magistrátu a smerom na KVP. Pýtali sme sa preto mestskej polície, či o týchto prípadoch vie. “Mestská polícia mesta Košice nemá o uvedených prípadoch obťažovania žien žiadnu informáciu a ani nebola kontaktovaná v tejto súvislosti Policajným zborom,” hovorí hovorca MP Košice Dušan Tokarčík. Rovnakú odpoveď sme dostali aj od mjr. Mgr. Lenky Ivanovej, hovorkyne KR PZ Košice: “V súvislosti s Vami uvedenými skutočnosťami polícia doposiaľ neprijala žiadne oznámenie,” uviedla a dodáva, že je nevyhnutné, aby v prípade, ak k takému skutku došlo, poškodené osoby kontaktovali políciu na známom bezplatnom telefónnom čísle 158 alebo osobne na ktoromkoľvek útvare PZ.

Prečo sú občianske hliadky nelegálne

Aj keď stretávanie sa občanov na Slovensku nie je trestné a sloboda zhromažďovania je garantovaná Ústavou SR, má to svoje limity. “Pri občianskych hliadkach ide o snahu jednotlivcov stretávať sa a budiť dojem akejsi skupiny, ktorá je tu „na riešenie problémov, ktoré nestíha riešiť polícia“. Takíto občania však nemajú oprávnenie ukladať pokuty, títo ľudia nemajú psychotesty, zdravotné prehliadky a v nejednom prípade ani čistý register trestov, čo všetko policajti mať musia,” upozorňuje na nebezpečenstvo organizovania samozvaných skupín Ivanová.

Činnosť tzv. občianskych hliadok je nelegálna, pretože občan nemôže prevziať na seba kompetencie polície. “Iniciatíva jednotlivcov vo vzťahu k vytváraniu občianskych hliadok môže mať zbytočné trestnoprávne následky, pretože kompetencie, ktoré majú príslušníci Policajného zboru či Mestskej polície Košice, nie je možné preniesť a nahradiť  iniciatívne vytvorenými občianskymi hliadkami bez predchádzajúcej odbornej pripravenosti a profesionálnej koordinácie. Táto iniciatíva nemá právny rámec, a preto nemôžu suplovať štátne orgány či orgány samosprávy,” vysvetľuje ďalej situáciu hovorkyňa.

Pýtali sme sa, ako funguje komunikácia medzi starostami a políciou, keďže mnohí starostovia podporujú vznik hliadok, aj keď nemajú oporu v zákone a zneisťujú tým obyvateľov. “Hlavným kontaktným bodom pre mestské časti je riaditeľ obvodného oddelenia. Starostovia sa majú s riaditeľmi stretávať a komunikovať, nie burcovať a vyzývať ľudí na organizovanie akýchsi hliadok. Informácie treba dávať cez správne kanály, nie vytvárať samozvané hliadky. Ak dostaneme oznámenie o trestnej činnosti, dokážeme si s ňou poradiť a situáciu účinne riešiť. Samosprávy ľudí vyzývajú, aby sa zapojili do hliadok, ale opäť pripomíname, že ich vznik nie je potrebný a títo ľudia nemajú právomoci. Ich zásah môže v konečnom dôsledku narobiť viac zlého,” dozvedeli sme sa od hovorkyne.