Odborník na VRTY, ODPADY či GEOTERMÁLNU ENERGIU: Máme na to byť svetovou ŠPIČKOU, chýba však pomoc od štátu
Slovensko má obrovský potenciál v rámci geotermálnej energie a moderných technológií na spracovanie odpadov. Svoje o tom vie najmä odborník na slovo vzatý, dekan Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií (fBERG) TUKE, Michal Cehlár.
ZDROJE SÚ, CHÝBA POMOC ŠTÁTU
Napriek tomu, že by si mnohí z nás povedali, že téma geotermálnej energie či spracovania odpadov sa nás netýka, opak je pravdou. Dekan fakulty BERG Michal Cehlár, ktorý je zároveň prezidentom Zväzu odpadového priemyslu, zdôrazňuje, že krajina má značné možnosti využiť tieto zdroje na ekologický a energeticky efektívny spôsob. “Zatiaľ bojujeme, máme súkromných investorov a súkromné zdroje a vôbec nie malé, ale radi by sme mali aj štátne zdroje, ale to by chcelo aj osvieteného úradníka, ktorý by tiež povedal: “Skúsim vám s tým pomôcť, či to náhodou nerozvinieme. Takého sme zatiaľ nestretli. Dúfajme, že stretneme čoskoro a že ho argumentami presvedčíme, že by sme to mohli rozvíjať,” uviedol.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ: Boj s ODPADOM v Košiciach má vážne TRHLINY: Riešení, ako zabrániť zápachu a znečisteniu, je niekoľko
Otvorene tiež hovorí o dôležitosti nájdenia partnerov a konzorcií, ktoré by sa angažovali v oblasti energetiky a odpadového hospodárstva aj nerastných surovín. “Teraz hľadáme konzorcium, napríklad v tom môže byť vláda, ktorá povie, že má záujem o ložiská vlastných nerastných surovín, zelenú energetiku kam patrí aj jadro, o ekologické zhodnocovanie alebo zneškodňovanie toxických odpadov alebo energetické zhodnocovanie ropných gudrónov, s ktorými je výrazný problém.” V oblasti surovín otvorene hovorí o tzv. surovinovom dispečingu, ktorý má stanoviť ceny a ciele v surovinách, ktoré musia byť pre štát a Európsky priestor v dobe geopolitických konfliktov prioritou.
VYUŽITIE VRTOV
Zdôraznil tiež význam energetického zhodnocovania odpadu a možnosti výroby vodíka: “Energetické zhodnocovanie odpadu a výroba vodíka umožňujú nadštandardný prístup k surovinám a energii. Máme obrovský potenciál v geotermálmej energii, aby sme sa dostali do hĺbok kde teplo určite nájdeme, potrebujeme vodík (technológia vŕtania e-fusion pomocou vodíka) aby sme sa dostali ekonomicky a ekologicky do niekoľkých kilometrov. Takto vieme z geotermálneho tepla vyrobiť elektrinu, teplo, ale aj vodík, vďaka ktorému bude náš priemysel dekarbonizovaný a ekologický. Tieto hlboké vrty nemusia slúžiť len na získavanie energie, ale možno aj na ukladanie odpadov, ktoré na povrchu spracovať nevieme. Zrealizujeme projekciu, výrobu vodíka aj z odpadu, vybudovanie vrtov a aj následnú produkciu energie.”
Následne detailne vysvetlil, ako vedia na fakulte pomôcť aj so zhodnocovaním a zneškodňovaním odpadov. “Nehovoríme o bežnom komunálnom odpade, skôr o spomínaných gudrónoch, alebo PCB látkach. Môžeme to dnes spaľovať pri vysokých teplotách v cementárenských peciach, ako sú v Turni či v Rohožníku. To však hovoríme o tom, že by sme tam ten odpad dopravili a to je výrazne nákladné a v prípade PCB aj nebezpečné. Preto prichádzame s tým, že to skúsme zneškodniť a zhodnotiť na mieste,” šokoval nás.
Ako by to malo vyzerať? “Vybudujeme na tom mieste spaľovňu? Asi nie, čiže malo by to byť niečo mobilné. Niečo, čo je efektívne funkčné, čo sa dá naozaj mať pod kontrolou. Aby to bolo teda účinné, univerzálne, rýchle a relatívne lacné, tak jedná sa hlavne o teplotu spaľovania. Toto je kľúč, alfa a omega, aby sme vedeli rozložiť prvky na také chemické zlúčeniny, ktoré už nie sú škodlivé alebo sú správne zachytené filtrami – teplota spaľovania pri vodíku to zabezpečí.“
MUSÍME SA CHOPIŤ ŠANCE
Na margo financovania výskumu a rozvoja zdôraznil, že Slovensko by malo venovať viac pozornosti podpore takýchto iniciatív: “My stále ako Slovensko nevieme čo sme, kam chceme smerovať. Toto je niečo, čo by nás mohlo presláviť a zastabilizovať dať aj finančné prostriedky na rozvoj, vedu a ďalší výskum. Dnes musíme robiť rozhodnutia, za ktoré dnes asi nezožneme úspech ale budú výrazný vplyv na naše hospodárstvo. Máme nerastné suroviny, EÚ nás tlačí do ich využívania, preto sa musíme chopiť šance.”
Galéria
Cehlár poukázal aj na ťažkosti, ktoré univerzity a výskumné inštitúcie čelia pri získavaní financií a podpory zo strany štátu. “V podstate vždy ste donútení sa uchádzať o finančné prostriedky formou nejakého grantu, nejakej výzvy. Následne prichádza vyhodnotenie a rozhodnutie, že či vás budú financovať alebo nebudú financovať,” hovorí. Dodáva, že nedostatočná podpora a nepochopenie významu ich práce zo strany úradníkov sú hlavnými prekážkami.
NENORMÁLNE DLHÉ LEHOTY
Svoje o tom vie člen vedeckej rady Fakulty BERG a jeho poradca pre odpadového hospodárstvo Igor Šimko, súdny znalec v odbore Ochrana životného prostredia. Ten zdôraznil potrebu rýchleho a efektívneho povoľovacieho procesu pre priemyselné projekty a investície. “Keď firma chce investovať 10 či 100 miliónov do svojej výroby, a povie, že tu chceme umiestniť peniaze, tak je nenormálne, že má čakať 3 – 4 roky a nevie si poradiť s požiadavkami úradov, či aktivizmom, ktorý niekedy je úprimný, mnohokrát však neúprimný a nevie si poradiť s mnohými svojimi podriadenými organizáciami v štáte.”
Šimko sa angažuje vo verejnom priestore práve kvôli problémom, ktorým čelia firmy pri získavaní potrebných povolení. Zároveň poukazuje na význam stabilných podmienok pre rozvoj podnikania a investícií. Dodáva, že mnohé výrobné projekty sa stretávajú s problémami v dôsledku protichodných záujmov a byrokracie. Aj preto kandiduje za HLAS v sobotňajších voľbách.
PREČÍTAJTE SI TIEŽ: FOTO: Takto ste ho ešte NEVIDELI! ZNÁMY POLITIK v AUTOBUSE!
Na tému financovania a podpory zdôraznil, že štát by mal hľadať spôsoby, ako by mohol podporovať projekty s potenciálom pre ekologický rozvoj regiónov. Poukazuje na potrebu reformy systému financovania výskumu a prepojenia s praxou, aby malo Slovensko konkurencieschopný systém, ktorý by mohol podporovať inovácie a tvorbu nových technológií. “Je potrebné, aby sme mali systém, ktorý podporuje vývoj nových technológií a podnikania v týchto oblastiach. Štát by mal poskytnúť potrebnú podporu, nielen vo forme peňazí, ale aj vytvorením stabilného a predvídateľného legislatívneho prostredia pre firmy, lebo tie zamestnávajú ľudí – ak to tak nie je, nemôžeme plakať, že nemáme prácu pre ľudí v regiónoch. Voda je obrovská téma do budúcnosti, preto potrebujeme stanoviť jej spoločenskú hodnotu, aby sme vedeli ako s ňou narábať a kto jej škodí, alebo životnému prostrediu, ten za to musí zaplatiť, možno nie finančne ale bude si to musieť odpracovať fyzicky.”
Odporúčané články
V spaľovni odpadov v Kokšov-Bakši (okres Košice-okolie) horelo. Ako pre agentúru SITA uviedol hovorca Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach Jozef Bálint, horel sklad komunálneho odpadu, ktorý sa využíva na ďalšie spracovanie.
Aj v prvú októbrovú nedeľu v tomto mesiaci sa takmer 17 000 bežcov postavilo na trať Medzinárodného maratónu mieru (MMM) v Košiciach, ktorý je najstarším v Európe a druhým na svete. MMM je už vyše 100 rokov neodmysliteľnou súčasťou života nášho mesta a inšpiráciou pre bežcov z celého sveta. Bude to tak aj naďalej, no premiérovo aj s oficiálnou podporou mesta Košice pre MMM na ďalších 100 rokov.
Košice sa pridávajú k celoslovenským spomienkovým akciám pri príležitosti 35. výročia Nežnej revolúcie, ktorá znamenala prelomové zmeny v dejinách Slovenska. Séria podujatí s názvom 35 rokov slobody odštartuje v piatok 15. decembra a vyvrcholí v nedeľu mítingom na Hlavnej ulici pod názvom Nádejou sme my, občania.