Poznáte históriu Pamätníka vojakov Sovietskej armády v Košiciach?
V poslednom období rezonuje v Košiciach otázka odstraňovania komunistických symbolov, ktoré pre mnohých predstavujú znak niekdajšieho sovietskeho vplyvu. Na stole je takisto otázka premiestnenia Pamätníka vojakov Sovietskej armády z Námestia osloboditeľov, kde spomínané symboly komunizmu rozvírili verejnú debatu. Aby však bola diskusia relevantná, mali by sme pochopiť aj význam tohto pamätníka a poznať jeho miesto v dejinách mesta, pozrime sa teda na jeho bohatú, no rozporuplnú históriu.
VÝZNAM PAMÄTNÍKA
Košice boli oslobodené počas Druhej svetovej vojny 19. januára 1945. Ako prvé väčšie slovenské mesto, ktoré sa vymanilo spod nemeckej okupácie, získali Košice symbolický význam. Oslobodenie nášmu mestu priniesla Červená armáda, no v bojoch utrpela obrovské straty na životoch. Tieto udalosti viedli k rozhodnutiu postaviť pamätník na počesť sovietskych vojakov, ktorí sa podieľali na oslobodení Košíc.
Pamätník vojakov Sovietskej armády bol postavený ešte v roku 1945, krátko po skončení vojny. Nachádza sa na Námestí osloboditeľov, kde svojou majestátnosťou okamžite púta pozornosť. Jeho cieľom bolo vyjadriť vďaku sovietskym vojakom, ktorí položili svoje životy za slobodu Košíc.
V Sovietskej armáde, ktorá oslobodzovala Košice, nebojovali iba Rusi, ale aj príslušníci mnohých ďalších národov Sovietskeho zväzu. Súčasťou týchto síl boli Ukrajinci, Bielorusi, Kazaši, Gruzínci, Arméni, Azerbajdžanci a mnohí ďalší. Armáda bola zložená z príslušníkov rôznych národností, ktoré spoločne bojovali za oslobodenie spod nacistickej okupácie. Tento pamätník tak neoslavuje len jednu konkrétnu národnosť, ale pripomína odvahu a obetu vojakov z celej vtedajšej sovietskej rozmanitej mozaiky.
SPOJITOSŤ S BÝVALÝM REŽIMOM
V období socialistického Československa sa pamätník stal miestom oficiálnych osláv. Každoročné spomienky na oslobodenie boli spojené s kladením vencov a príhovormi zdôrazňujúcimi priateľstvo so Sovietskym zväzom. Pamätník nebol teda vnímaný iba ako symbol bratskej pomoci, ale aj ako pripomienka sovietskeho vplyvu a nadvlády.
Po páde socializmu sa však postoj k pamätníku výrazne zmenil. Miesto sa stalo predmetom debát a rozporov. Mnohí obyvatelia Košíc ho stále vnímajú ako symbol vďaky a piety voči obetiam vojny, ktorá mnohým z nich vzala blízkych, zatiaľ čo iní ho považujú za relikt totalitného režimu, ktorý by mal byť odstránený alebo presunutý.
Diskusia o budúcnosti pamätníka neutícha ani po rokoch. Na nedávnom zastupiteľstve bol schválený návrh uznesenia poslankyne Blaškovičovej, ktorý hovorí o odstránení komunistických symbolov z pamätníka a možnostiach premiestnenia pamätníka z Námestia osloboditeľov.
Odporúčané články
Farnosť sv. Alžbety už čoskoro predstaví v Dóme sv. Alžbety nový oltárny celok, Oltár Poslednej večere. Ide o rekonštrukčnú prezentáciu zaniknutého Oltára Poslednej večere. Ako farnosť objasnila, spraví tak pri príležitosti vrcholiaceho jubilejného roka, na sviatok patrónky mesta sv. Alžbety Uhorskej a pri príležitosti životného jubilea košického arcibiskupa Bernarda Bobera.
Mestskí poslanci na ostatnom rokovaní mestského zastupiteľstva schválili Všeobecne záväzné nariadenie (VZN) mesta Košice o výkone správy verejného osvetlenia a cestnej svetelnej signalizácie. Definuje povinnosti stavebníkov a ďalších osôb, ktoré svojou činnosťou zasahujú do funkčnosti verejného osvetlenia alebo cestnej svetelnej signalizácie vo vlastníctve a správe mesta.
V metropole východu vyhlásili v noci z piatka na sobotu prvý kalamitný stupeň v súvislosti s nepriaznivou poveternostnou situáciou.
