Úprava zákona o Košiciach posilnila kompetencie zastupiteľstva. Zmenou Štatútu môže rozhodovať o počte mestských častí

Ako ďalej vysvetlil, dovtedy mohli mestskí poslanci prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia tiež upraviť počet mestských častí (MČ), avšak každá dotknutá časť mala možnosť realizovať miestne referendum. „To bolo zo zákona vyňaté. Bolo ale ponechané to, že Rada starostov má právo zmenu štatútu vetovať. Zastupiteľstvo by mohlo toto vetovať, ale kvalifikovanou väčšinou. Prípadne je tam aj sistačné právo primátora mesta,“ ozrejmuje ďalej procedúru.

V súčasnosti prebieha debata o viacerých návrhoch na racionalizáciu počtu mestských častí. Návrh podal poslanecký klub v mestskom zastupiteľstve, vlastný priniesol aj jeden zo starostov mestských častí, a ďalší plánujú v Národnej rade SR predložiť jej poslanci. Na ostatnom rokovaní mestského zastupiteľstva boli predstavené aj ďalšie modely, napríklad štyri mestské časti, model 12+1, ale padol aj návrh na zlúčenie mestských častí Pereš a Lorinčík. Poslanci o návrhoch diskutovali, uzniesli na tom, že berú na vedomie návrhy a riešenia na zmenu počtu MČ, ktoré boli počas rokovania zastupiteľstva predstavené. Pred časom tiež podal generálny prokurátor Maroš Žilinka podnet na Ústavný súd SR, napadol viaceré ustanovenia zákona o meste Košice, práva rozhodovať o vytvorení, zrušení, zlúčení alebo rozdelení mestskej časti v obligatórnom referende. „Zákonodarca prijal ten zákon (novelu zákona o meste Košice z roku 2023) s tým, že práve nahradenie kvalifikovanej väčšiny na zapracovanie veta Rady starostov malo byť v istom zmysle náhradou za miestne referendum,“ ozrejmil ďalej Andrejčák.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

KARIÉRA V KOŠICE: DNES – hľadáme nové talenty do tímu!

Andrejčák v tomto smere pripomenul, že Žilinka navrhol i pozastavenie poniektorých ustanovení zákona. „Ústavný súd o tom zatiaľ nerozhodol, predpokladám, že v dohľadnom čase o tom nejako rozhodne. Ale vo veci samotnej môže následne rozhodnúť úplne inak,“ upozornil. Poznamenal tiež, že súd o tom môže rozhodnúť možno aj o rok. „Ak by došlo k pozastaveniu účinnosti, tak mestské zastupiteľstvo by mohlo diskutovať, ale uznesenia by v zásade asi nemalo prijímať,“ myslí si. Dodal, že by to znamenalo, že prípadná úprava z úrovne mestského zastupiteľstva by sa do najbližších volieb do orgánov samospráv, ktoré by mali byť na jeseň v roku 2026, nedotkla. Prípadná zmena zákona o meste Košice v Národnej rade SR je ale možná.

Ak by sa niektorá z mestských častí, ktoré boli pôvodne samostatnými obcami a za minulého režimu boli pričlenené k mestu, chceli oddeliť a spĺňali by potrebné zákonné podmienky, bolo by potrebné podľa Andrejčáka zvážiť najmä to, či by to danej samospráve finančne neuškodilo. Zároveň by bolo potrebné zamyslieť sa nad tým, ktoré služby pre ne zabezpečuje mesto Košice, napríklad MHD či odvoz odpadu. Predpokladá, že v prípade oddčlenenia by to mesto už nevykonávalo a mestské časti by mali starostlivo zvážiť, či by im niečo nechýbalo.

Zdroj:(SITA,kl)