Za upratané a čisté Košice: TAKTO oslavujú mestské časti Deň Zeme
Deň Zeme sa každý rok oslavuje 22. apríla a je medzinárodným sviatkom, kedy sa ľudia stretávajú, aby zlepšili prostredie, v ktorom žijú. O životné prostredie a čistotu sa neustále stará vedenie mestských častí a samozrejme aj samotní obyvatelia Košíc. Vďaka nim sú sídliská upratané a mesto obohatené o novú zeleň.
Viaceré mestské časti sa rozhodli neobmedzovať na jediný deň. Iné sa rozhodli poňať Deň Zeme ako celomesačnú akciu. Všetky však majú jedno spoločné – plánujú sa venovať upratovaniu ich prostredia a spríjemňovaniu bývania v tejto mestskej časti po celý rok.
V Lorinčíku sa upratovania ujali už pred Veľkou nocou. Spoločnými silami upratali verejné priestranstvá na miestnom cintoríne a jeho okolí a v upratovaní budú pokračovať aj na samotný Deň Zeme. V tento deň sa zamerajú na verejné priestranstvá okolo Námestia sv. Vavrinca, domu kultúry a materskej školy.
Rovnako Sídlisko Ťahanovce využilo priaznivé počasie už skôr a 19. marca zorganizovali akciu s názvom Deň pre sídlisko. Vďaka nej boli vyčistené dve lokality. Na nej spolupracovali skauti, Dobrovoľnícke centrum KSK, Združenie žien Slovenska i samotné mesto Košice. Mestská časť navyše v budúcnosti plánuje výsadbu nových stromov a tiež Deň pre sídlisko v spolupráci so spoločnosťou Kosit. Sadenie stromov sa uskutoční 30. apríla prostredníctvom akcie s názvom Sadíme strom života.
Pokračovanie nájdete na ďalšej strane.
Odporúčané články
V košickej mestskej hromadnej doprave dôjde od nedele 8. marca k dočasným zmenám. Dopravný podnik mesta Košice (DPMK) upozorňuje cestujúcich, že úpravy trás sa dotknú viacerých autobusových liniek pre pokračujúce práce na Rastislavovej ulici.
Lekárske odborové združenie (LOZ) upozornilo na pretrvávanie nedostatkov v riadení a obnove Univerzitnej nemocnice L. Pasteura (UNLP) Košice po požiari, ku ktorému došlo predminulý rok. Informovalo o tom LOZ na tlačovej konferencii v utorok.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
