Zmena ochrany povodia Stariny môže ohroziť zdroj pitnej vody pre 600-tisíc ľudí
Ministerstvo životného prostredia pod vedením Tomáša Tarabu navrhuje znížiť stupeň ochrany povodia vodárenskej nádrže Starina v rámci zonácie Národného parku Poloniny, čo by mohlo ohroziť pitnú vodu viac ako 600-tisíc obyvateľov východného Slovenska. Organizácia Aevis varuje, že tento krok predstavuje vážnu hrozbu a veľký hazard pre zásobovanie pitnou vodou v oblasti.
Ako informoval riaditeľ Aevis Rastislav Mičaník, ministerstvo realizovalo v skrátenom konaní medzirezortné pripomienkovanie návrhu nariadenia vlády o zonácii Národného parku Poloniny, ku ktorému bolo podaných množstvo vážnych pripomienok zo strany rôznych organizácií vrátane Zelená väčšina, Aevis, WWF Slovensko, Prales OZ a SOS/Birdlife. Tieto pripomienky, podporené viac ako 10-tisíc ľuďmi, ministerstvo vo veľkej miere neakceptovalo.
Kľúčovým problémom je zníženie ochrany o 1 700 hektárov povodia nádrže Starina, kde dnes platí tretí stupeň ochrany. Zníženie tohto stupňa by umožnilo použitie chemikálií, hnojív a výstavbu v blízkosti hlavných prítokov nádrže, čím by sa zvýšilo riziko kontaminácie pitnej vody.
Pitnou vodou zo Stariny je zásobovaných viac ako 645-tisíc obyvateľov v 14 okresoch východného Slovenska. Celkovo sa jedná o 226 samospráv, z toho 14 miest (Košice, Prešov, Snina, Humenné, Strážske, Giraltovce, Svidník, Stropkov, Trebišov, Čierna nad Tisou, Kráľovský Chlmec, Sečovce, Veľké Kapušany a Vranov nad Topľou). Zníženie ochrany by zosilnilo ľudskú aktivitu v oblasti, vrátane poľnohospodárskej činnosti, výstavby a zvýšeného pohybu vozidiel, čo predstavuje vážne environmentálne riziká. Povodie Stariny je na flyšovom podloží so silným rizikom erózie pôdy, čo vedie k zanášaniu priehrady sedimentmi, skracovaniu jej životnosti a rastúcim nákladom na údržbu.
V povodí je evidovaných viac ako 200 čiernych stavieb, najmä chatiek, ktoré by mohli byť legalizované v dôsledku zníženia ochrany. „Ministerstvo označuje Starinu za kritickú infraštruktúru. Tomáš Taraba hovorí o zraniteľnosti východného Slovenska, pokiaľ ide o dodávky pitnej vody. Sám verejne upozorňoval, že ak by bola Starina akýmkoľvek spôsobom ohrozená, východ by mohol zostať bez vody. Je preto nepochopiteľné, že práve jeho rezort presadzuje návrh, ktorý jej ochranu výrazne oslabuje,“ konštatuje Rastislav Mičaník
Úrad Prešovského samosprávneho kraja (PSK) upozorňuje na dlhodobý pokles hladín podzemných vôd v regióne, čo už spôsobuje problémy obyvateľom a prevádzkam závislým od vlastných zdrojov. Začiatkom decembra PSK tiež informoval, že získal dôležité dáta z ktorých vyplýva, že na Starine klesol prítok vody až o 19 %.
Únia miest Slovenska vyjadruje nesúhlas so znížením ochrany a upozorňuje na zvýšenie rizika environmentálnych havárií a poškodenie zdroja pitnej vody. „Nevyhnutným riešením je striktná ochrana vodného zdroja a zároveň dôsledná ochrana prírody v rámci národného parku. To všetko má kompetenčne v rukách práve Ministerstvo životného prostredia SR. Ochranu pitnej vody musí riešiť komplexne, nie iba samotnú nádrž. Chrániť musí celé povodie, ktoré ju napája,” dodal Mičaník.
Aevis vyzýva ministra Tarabu, aby stiahol návrh zonácie zo zákonodarného procesu a zásadne prepracoval jeho obsah. Zdôrazňuje, že ochrana prírody by sa mala posilňovať najmä na štátnych pozemkoch a súčasne by mal štát finančne podporovať miestnych obyvateľov v súlade s princípmi ochrany prírody.
(SITA,mt)
Odporúčané články
Toto sú najdôležitejšie informácie, ktoré vám prinášame za uplynulý týždeň v Košiciach. Od dvoch nehôd mestskej hromadnej dopravy po protest proti progresivizmu. Náš súhrn vám ponúka prehľad kľúčových momentov, ktoré sa udiali za uplynulých sedem dní v metropole východu.
V Košiciach sa v ako prvom slovenskom meste uskutočnil prieskum duševného zdravia v základných školách (ZŠ). Ako mesto informovalo, jeho výsledky sú priaznivé, väčšina žiakov sa v škole cíti príjemne, bezpečne a má pozitívne vzťahy so spolužiakmi aj učiteľmi.
Požiar zo začiatku novembra, ktorý v Mašličkove pripravil o život dve deti, opäť nastolil otázku riešenia nelegálnych osád. Za Luníkom IX ostalo ďalších 56 chatrčí a býva tam okolo 300 ľudí. O riešení situácie sme sa rozprávali so starostom MČ Luník IX, Marcelom Šaňom. V rozhovore približujeme projekt prestupného bývania.
