MŽP SR: Inšpektori biologickej bezpečnosti zistili len jedno porušenie zákona
Bratislava 22. septembra (TASR) – Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) vykonáva od vstupu našej krajiny do Európskej únie aj štátny dozor nad používaním genetických technológií (GT) a geneticky modifikovaných organizmov (GMO) a kontrolu environmentálneho označovania výrobkov. Inšpektori biologickej bezpečnosti SIŽP urobili v prvom polroku 127 kontrol. Porušenie zákona zistili len v jednom prípade, pri kontrole environmentálneho označovania výrobkov. Dokumentuje to vzostupný vývoj biologickej bezpečnosti u nás. Napriek tomu inšpektori uložili tri pokuty v celkovej výške 8320 eur za porušenia zákonov, ku ktorým došlo pred 1. januárom tohto roka. Povinnosti používateľov genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov kontrolovali v uzavretých priestoroch, ale aj vo voľnom priestore na poliach či v obchodnej sieti. Kontroly vo voľných priestoroch boli zamerané na zistenie nepovoleného uvedenia geneticky modifikovaných zvierat na trh, na zavádzanie geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia povolených na pokusy v SR a inšpektori vykonali aj náhodné kontroly prítomnosti nepovolených GMO cieleným vzorkovaním rastlín počas vegetačného obdobia. V prvých šiestich mesiacoch roka urobila SIŽP 61 kontrol geneticky modifikovaných zvierat u chovateľov, predajcov a distribútorov akváriových rýb a akváriových potrieb, ale aj iných subjektov s podobnou činnosťou. Pri kontrolách vykonali obhliadky predajní a chovateľských priestorov a vizuálnu prehliadku akváriových rýb. V prípade podozrenia, resp. neobvyklého sfarbenia skontrolovali ryby ultrafialovým svetlom príslušnej vlnovej dĺžky pre vylúčenie genetickej modifikácie. Zároveň preverili aj dokumentáciu o ich pôvode. Na pokusné zavádzanie geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia sa vykonali dve kontroly. Inšpektori kontrolovali na experimentálnych pracoviskách pozberové opatrenia pri poľných pokusoch po pestovaní geneticky modifikovanej kukurice a cukrovej repy. Náhodne tiež odobrali 40 vzoriek rastlinného materiálu repky, kukurice a sóje. Pri 45 kontrolách plnenia podmienok používania národnej environmentálnej značky “Environmentálne vhodný produkt” a environmentálnej značky Európskeho spoločenstva “Európsky kvet” inšpektori skontrolovali na 38 miestach dvanásť rôznych skupín produktov. Porušenie zákona zistili v jednom prípade, keď odhalili, že právnická osoba používa značku “Environmentálne vhodný produkt” bez platnej zmluvy a zároveň sa dopustila klamlivej reklamy. Popri ústredí SIŽP sa tejto problematike intenzívne venujú aj regionálne inšpektoráty životného prostredia v Bratislave a Banskej Bystrici. O porovnateľnej úrovni slovenských inšpektorov biologickej bezpečnosti s poprednými európskymi svedčí aj to, že SIŽP má zastúpenie aj vo výkonnom a riadiacom výbore európskej siete inšpekcií biologickej bezpečnosti European Enforcement Project (EEP). TASR informoval hovorca Ministerstva životného prostredia SR Maroš Stano. Upozornenie: TASR zverejňuje vyhlásenia, stanoviská, oznámenia v pôvodnom znení, dodanom zadávateľom, bez redakčnej úpravy. V zmysle § 5, ods. 2 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve TASR nezodpovedá za obsah týchto informácií. Zverejňovanie vyhlásení, stanovísk a oznámení orgánov verejnej moci vykonáva TASR v zmysle § 3, ods. 5 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky ako službu vo verejnom záujme. er
Odporúčané články
Mesto Košice pripravuje pre obyvateľov mestskej časti Sídlisko KVP, ktorí si zakúpili parkovacie karty, formulár. Budú sa môcť rozhodnúť, či chcú posunúť začiatok platnosti parkovacej karty na 1. marec 2027, alebo chcú kartu zrušiť a vrátiť späť peniaze v plnej výške.
V Košiciach ukladajú na posledný odpočinok rómskeho kráľa Róberta Botoša. Skonal v nedeľu 15. februára. O jeho úmrtí informovalo Združenie obcí Jekhethane. Ako uviedlo, Botoš bol prvý košický a posledný oficiálne korunovaný rómsky kráľ strednej Európy.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.