Niektoré vtáčie druhy sú na búdky naviazané natoľko, že bez pomoci človeka by zrejme vyhynuli

Niektoré vtáčie druhy sú na búdky naviazané natoľko, že bez pomoci človeka by zrejme vyhynuli. Ornitológovia z organizácie Ochrana dravcov na Slovensku osádzajú búdky viac ako 40 rokov. Informovala o tom manažérka pre komunikáciu orgaizácie Ochrana dravcov na Slovensku Eva Horková v tlačovej správe.

„V dnešných hospodárskych lesoch, ktoré často nadobúdajú charakter plantáží na drevo, niet miesta pre staré stromy s vhodnými dutinami. Aj v ovocných sadoch a záhradách sú zriedkavé staré bútľavé stromy. Z pasienkov a okolia vôd zmizli tzv. hlavové vŕby, ktoré pravidelným orezávaním vytvárali bútľavé “hlavy”. Aj v mestách sú staré stromy odstraňované z rôznych dôvodov skôr, ako v nich vznikne hoci len malá dutinka. A tak odkedy si to ľudia uvedomujú, stalo sa vyvesovanie búdok najčastejším spôsobom pomoci človeka vtákom,“ uviedol Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.

Búdky podľa Slobodníka využívajú na hniezdenie sokoly či sovy, ktoré si nestavajú vlastné hniezdo a nájdu si stavby iných druhov, ako aj druhy pôvodne hniezdiace v dutinách stromov či v priestoroch hospodárskych budov. „V búdkach na stožiaroch elektrických vedení hniezdi takmer celá známa populácia sokola rároha. Náhradné príbytky v hospodárskych budovách pomáhajú prežiť ikonickej sove, plamienke driemavej a populárnemu kuvikovi obyčajnému. Zaujímavosťou je pár kuvika, ktorý tento rok obsadil búdku vo voľnej krajine. Je to niekde bežný, no na Slovensku zatiaľ vzácny prípad,“ spresnil Slobodník.

„Vo voľnej krajine sa v búdkach páči aj sokolovi myšiarovi a myšiarke ušatej. Tieto druhy patria medzi najpočetnejšie dravé vtáky a využívajú sa aj na tzv. biologickú ochranu. Keďže ich najčastejšou korisťou je známy škodca plodín, hraboš poľný, spolupracujeme s farmármi pri inštalovaní búdok a konštrukcií v tvare T na ich území, aby malo vtáctvo lepšie podmienky na hniezdenie aj lov,“ uzavrel Slobodník.

Zdroj: (SITA, ta;bfe)