NR SR: Parlament odobril Asociačnú dohodu medzi EÚ a Ukrajinou
Bratislava 24. septembra (TASR) – Národná rada SR odobrila Asociačnú dohodu medzi Európskou úniou a Ukrajinou. Hlasovalo za ňu 132 zo 134 prítomných poslancov. Dohoda má priblížiť Ukrajinu k európskym štandardom. Má Ukrajine umožniť prístup k fondom Európskej investičnej banky, a tiež vytvoriť vzájomný voľný trh. Ten však nie skôr ako v decembri 2015. Prístup na najväčší jednotný trh na svete by pre Ukrajinu mohol mať podobu zvýšenia exportu o viac ako miliardu eur ročne, najmä v textilnom, potravinárskom a oceliarskom priemysle. Má sa tiež urýchliť vízová liberalizácia a Ukrajina sa bude môcť na základe dohody zúčastňovať na spoločných summitoch. Ekonomická časť Asociačnej dohody by mala platiť od januára 2016. Aby dohoda vstúpila do platnosti, musia ju ratifikovať všetky štáty únie. Parlamenty Ukrajiny a Európskej únie ratifikovali dohodu súbežne minulý týždeň. V ukrajinskom parlamente návrh podporilo 355 poslancov, v európskom 535 poslancov. Politickú časť Asociačnej dohody podpísali strany v marci – po zosadení ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča. Súčasný prezident Petro Porošenko podpísal ekonomickú časť dohody v júni. vik dod jk
Odporúčané články
Lekárske odborové združenie (LOZ) upozornilo na pretrvávanie nedostatkov v riadení a obnove Univerzitnej nemocnice L. Pasteura (UNLP) Košice po požiari, ku ktorému došlo predminulý rok. Informovalo o tom LOZ na tlačovej konferencii v utorok.
Rezidentské parkovanie sa na sídlisku KVP od 1. marca nezavedie. Poslanci mestského zastupiteľstva svojim hlasovaním vyšli v ústrety petícii 1600 obyvateľov a ďalších nespokojných občanov, ktorí spochybnili pripravenosť mestskej časti spustiť nový systém. Pre tých, ktorí si už rezidentské karty na sídlisku KVP zakúpili, pripravuje Mesto Košice možnosť vrátenia peňazí alebo posunutia začiatku platnosti karty na nový termín.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
