PROFIL: Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana (SDKÚ-DS)

Bratislava 27. septembra (TASR) – Mimoriadny kongres SDKÚ-DS sa uskutoční dnes v Senici. TASR prináša profil strany. Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ) vznikla v roku 2000 so zámerom sformovať dostatočne silný proreformný a prointegračný politický prúd v slovenskej politike. Predseda vlády SR a vtedy predseda Slovenskej demokratickej koalície (SDK) Mikuláš Dzurinda avizoval 17. januára 2000 založenie nového politického subjektu. Politickú deklaráciu SDKÚ podpísali 16. januára 2000 jedenásti signatári: Mikuláš Dzurinda, Eduard Kukan, Milan Kňažko, Ivan Šimko, Milan Hort, Tibor Šagát, Viliam Vaškovič, Ladislav Pittner, Juraj Kopčák, Peter Kresánek a Jozef Macejko. V júni 2000 sa s SDKÚ zlúčila Únia živnostníkov, podnikateľov a roľníkov, ktorej predsedom bol Pavol Prokopovič, v júli 2000 sa súčasťou SDKÚ stala Demokratická únia Slovenska s jej lídrom Ľubomírom Harachom. Prípravný výbor SDKÚ odmietol 13. novembra 2000 žiadosť šiestich členov (Juraj Dobiš, Andrej Finďo, Luboš Pastor, Ľubomír Plai, Eva Rusnáková a Milan Vaškor) o schválenie štatútu Liberálnej platformy SDKÚ. Ustanovujúci kongres únie sa uskutočnil 17. a 18. novembra 2000 v Bratislave. Jeho delegáti si za predsedu zvolili Mikuláša Dzurindu, generálnym sekretárom sa stal Ivan Šimko a podpredsedami Eduard Kukan, Juraj Kopčák, Ľubomír Harach, Zuzana Martináková a Milan Kňažko. Ivan Šimko ohlásil 16. novembra 2003 v rámci SDKÚ vznik politickej platformy s názvom Slobodné fórum SDKÚ. K platforme, ktorá mala pôvodne pôsobiť ako vnútorná opozícia SDKÚ, sa vtedy pripojili aj ďalší poslanci tejto strany – Zuzana Martináková, Zuzana Plháková, Tibor Tóth, Ľubica Navrátilová, Peter Bódy, Jozef Hurban a Alexej Ivanko. S výnimkou Tibora Tótha všetci odišli z parlamentného poslaneckého klubu a založili v marci 2004 politickú stranu s názvom Slobodné fórum (SF). Zuzana Plháková sa stala nezávislou poslankyňou Národnej rady (NR) SR. Vo Zvolene sa 21. januára 2006 zišiel mimoriadny kongres SDKÚ, ktorý rozhodol o zlúčení strany s Demokratickou stranou. Nový politický subjekt dostal názov SDKÚ-DS. O zlúčení jednohlasne rozhodlo 176 prítomných delegátov. Pôvodne sa mala viesť aj diskusia o plánoch strany vo volebnom roku 2006. Vzhľadom na letecké nešťastie, pri ktorom na území Maďarska zahynuli slovenskí vojaci, však program upravili a celý kongres trval iba asi 40 minút. Dňa 19. februára 2008 otvoril podpredseda SDKÚ-DS Juraj Liška diskusiu, ktorá sa mala zamerať na generačnú výmenu vo vedení a vyzval predsedu SDKÚ-DS Mikuláša Dzurindu, aby odstúpil. Liškovu požiadavku vedenie strany ani radoví členovia nepodporili. Začiatkom marca 2008 Ústredná rada SDKÚ-DS rozhodla, že vnútrostranícke záležitosti sa nebudú medializovať. Bratislavská krajská organizácia SDKÚ-DS vyzvala 5. marca 2008 na vážnu diskusiu vo vnútri strany, ktorá sa mala zamerať na generačnú výmenu vo vedení, ako aj na úpravu stanov. O tri dni označila Ústredná rada SDKÚ-DS medializáciu požiadaviek časti členskej základne za porušenie stanov strany. Prezídium SDKÚ-DS sa rozhodlo dať návrh na vylúčenie 14 signatárov výzvy Nastal čas na zmenu. Rady SDKÚ-DS mali opustiť: Martin Kuruc, Valentín Mikuš, Branislav Záhradník, Tomáš Korček, Milan Cílek, Andrej Petrek, Milada Dobrotková, Viera Čerňanská, Vladimír Kovalčík, Peter Čecho, Ján Krajniak, Hilda Mitterpachová, Milan Vaškor a Peter Kavecký. Stranícky súd potvrdil rozhodnutie Prezídia SDKÚ-DS v prípade 12 členov. Podpredsedníčka SDKÚ-DS Iveta Radičová sa stala spoločnou kandidátkou opozície na funkciu prezidenta SR v prezidentských voľbách v marci 2009. Opozičná kandidátka získala v prvom kole 38,05 percenta hlasov a postúpila do druhého kola. V druhom kole však zvíťazil Ivan Gašparovič s 55,53 percenta oproti 44,46 percenta hlasov pre Ivetu Radičovú. V apríli 2003 sa SDKÚ stala členom Kresťanskodemokratickej internacionály (CDI), od 1. mája 2004 členom Európskej ľudovej strany. Predsedu strany Mikuláša Dzurindu zvolili 12. februára 2004 za viceprezidenta CDI. V parlamentných voľbách v roku 2002 získala SDKÚ 15,9 percenta hlasov a 28 mandátov v Národnej rade SR. Stala sa druhou najúspešnejšou stranou vo voľbách a vytvorila spolu s KDH, SMK a ANO vládnu koalíciu. Predseda strany Mikuláš Dzurinda podpísal 8. októbra 2002 za SDKÚ koaličnú dohodu. V parlamentných voľbách 2006 získala SDKÚ-DS 18,35 percenta hlasov a 31 mandátov v Národnej rade SR. Stala sa druhou najúspešnejšou stranou vo voľbách a odišla do opozície. Vo voľbách do slovenského parlamentu 12. júna 2010 získala SDKÚ-DS 15,42 percenta hlasov a 28 poslaneckých kresiel. Vytvorila vládu spoločne s SaS, KDH a stranou Most-Híd. Oficiálnym kandidátom SDKÚ-DS na post predsedu vlády bola od 15. júna 2010 volebná líderka Iveta Radičová. Jednohlasne o tom rozhodlo stranícke prezídium. Iveta Radičová, predseda SaS Richard Sulík, šéf KDH Ján Figeľ a líder strany Most-Híd Béla Bugár podpísali v ten istý deň deklaráciu o politickej spolupráci v zmysle zostavenia budúcej vlády. Prezident SR Ivan Gašparovič 23. júna 2010 poveril Ivetu Radičovú zostavením novej slovenskej vlády. Na čelo vládneho kabinetu SR sa postavila Iveta Radičová 8. júla 2010. Ivan Gašparovič 9. júla 2010 vymenoval do funkcií ministrov novej vlády. SDKÚ-DS obsadila nielen premiérske kreslo, ale Ivan Mikloš riadil ministerstvo financií, Mikuláš Dzurinda rezort zahraničných vecí, Eugen Jurzyca školstvo a Lucia Žitňanská rezort spravodlivosti. Premiérka SR Iveta Radičová pred poslaneckým klubom SDKÚ-DS aj pred prezídiom strany ponúkla 10. októbra 2011 svoju demisiu v prípade, že sa nepodarí dosiahnuť dohodu o eurovale. Hlasovanie o rozšírení eurovalu na pôde Národnej rady SR sa spojilo s hlasovaním o dôvere vláde. Po rokovaní s predsedami koaličných strán to 11. októbra 2011 oznámila premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS). Vláda Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) napokon padla. Poslanci Národnej rady SR totiž neschválili rozšírenie dočasného eurovalu a kabinetu tak nevyslovili dôveru. Za záchranný mechanizmus zahlasovalo len 55 poslancov, potrebných bolo minimálne 76 hlasov. Za podporu eurovalu hlasovali podľa očakávania všetci prítomní poslanci SDKÚ-DS, KDH aj Mosta-Híd. Všetci poslanci za SaS vytiahli svoje hlasovacie karty, euroval podporil len Martin Fecko. Kartu si vytiahol aj šéf Obyčajných ľudí Igor Matovič a traja poslanci za OKS, kladne hlasoval len konzervatívec František Šebej. Opozičný Smer-SD nehlasoval, SNS bola proti. V Prezidentskom paláci sa 14. októbra 2011 stretol prezident SR Ivan Gašparovič s premiérkou Radičovou. Pracovnú cestu v Ázii Gašparovič skrátil o jeden a pol dňa v dôsledku politickej situácie na Slovensku. Gašparovič neodvolal vládu Ivety Radičovej, ale podľa Ústavy SR využil právomoc poveriť ju ďalej výkonom tejto funkcie. Prezident SR Ivan Gašparovič podpísal 17. októbra 2011 zákon o skrátení volebného obdobia, podľa ktorého sa predčasné parlamentné voľby konali 10. marca 2012. SDKÚ-DS v nich získala 6,09 percenta hlasov voličov – 11 kresiel v NR SR. Na povolebnom kongrese strany, ktorý sa uskutočnil 19. mája 2012 vo Zvolene, sa Mikuláš Dzurinda neuchádzal o post predsedu SDKÚ-DS. Dôvodom bol nepriaznivý volebný výsledok. O stranícky post sa neuchádzal ani podpredseda strany Milan Hort. Už od marca 2012 stranu reprezentovala navonok Lucia Žitňanská. Funkciu v strane dal k dispozícii aj podpredseda SDKÚ-DS Ivan Mikloš a riaditeľ Ústrednej kancelárie SDKÚ-DS a predseda volebného štábu Kamil Homoľa. Za nového šéfa strany bol v druhom kole tajnej voľby zvolený Pavol Frešo. Delegáti mu odovzdali 242 hlasov. Novými podpredsedami strany sa stali Viliam Novotný, Jozef Mikuš, Ivan Štefanec a Martin Fedor. Generálnym sekretárom sa stal bývalý poslanec NR SR Štefan Kužma. Prvými poslancami Európskeho parlamentu (EP) za SDKÚ v rokoch 2004-2009 boli Peter Šťastný, Milan Gaľa, Zita Pleštinská. Vo voľbách do EP 6. júna 2009 získala strana 16,98 percenta hlasov a dva mandáty. Europoslancami sa stali Eduard Kukan a Peter Šťastný. V ostatných voľbách do EP konaných 24. mája 2014 získala SDKÚ-DS 7,75 percenta hlasov voličov. Dva mandáty obsadili Ivan Štefanec a Eduard Kukan. Stranu opustili v máji 2012 expremiérka Iveta Radičová a 12. decembra 2013 predsedníčka poslaneckého klubu SDKÚ-DS Lucia Žitňanská a poslanci Národnej rady SR Miroslav Beblavý a Magdaléna Vášáryová. Dvojnásobný expremiér Mikuláš Dzurinda a exminister financií Ivan Mikloš vystúpili z materskej SDKÚ-DS v júni 2014. V auguste 2014 vystúpil z SDKÚ-DS aj mestský a krajský poslanec Ivo Nesrovnal. V septembri 2014 sa Pavol Frešo vyjadril, že nebude v roku 2015 kandidovať na post volebného lídra strany a tento post chce prenechať súčasnému podpredsedovi Martinovi Fedorovi. Na čele strany však chce Frešo ostať až do volieb v roku 2016. Združenie mládeže v SDKÚ-DS Nová Generácia (NG) hrozí odchodom zo strany. Ako 23. septembra 2014 vyhlásil jej šéf Tomáš Smutný, ak sa na mimoriadnom sobotňajšom kongrese radikálne nezmení smerovanie strany, mladí zvážia odchod. Záujem kandidovať na predsedu SDKÚ-DS na sobotňajšom mimoriadnom sneme strany ohlásil Ondrej Matej. Vrcholová manažérka a donedávna generálna riaditeľka a štatutárna zástupkyňa Rádia Expres Eva Babitzová ohlásila 22. septembra 2014 vstup do SDKÚ-DS. 20 sar mitt ed