Slovensko opäť medzi najmenej pripravenými krajinami, do prevencie investuje minimum
Slovensko naďalej patrí medzi krajiny Európskej únie s najmenej výkonným zdravotným systémom. Vyplýva to z najnovších údajov a výsledkov Indexu pripravenosti zdravotníckych systémov 2024, ktoré zverejnil analytický inštitút GLOBSEC. Správa upozorňuje, že Slovensko dlhodobo zaostáva v oblasti prevencie, včasného záchytu ochorení a prístupu k inovatívnej liečbe.
Podľa zistení indexu, ktorý hodnotí aktuálnu kapacitu zdravotného systému spolu s jeho dlhodobou odolnosťou, Slovensko ostáva v spodnej časti európskeho rebríčka. Krajina sa tak radí po bok ďalších štátov strednej a východnej Európy s nízkou pripravenosťou. V roku 2023 investovalo Slovensko do prevencie menej ako 16 centov denne na jedného obyvateľa, čo predstavuje štvrtú najnižšiu hodnotu v rámci Európskej únie. Naproti tomu krajiny ako Nemecko a Holandsko vynaložili štyri až päťnásobne viac.
Aj keď v ostatných rokoch došlo k nárastu verejných výdavkov na zdravotníctvo, odborníci upozorňujú, že to nestačí. Podľa Martina Smatanu, hlavného autora indexu a experta GLOBSECu, by Slovensko muselo zachovať tempo rastu investícií a súčasne zmeniť štruktúru alokácie zdrojov. „Investovanie do zdravotníctva je maratón, nie šprint. Kľúčová je štruktúra nárastu výdavkov. Rast zdrojov v posledných rokoch putoval dominantne za mzdovými požiadavkami zdravotníkov a na systémový posun v sektore neostal priestor. Ak chce slovenské zdravotníctvo dosiahnuť zlepšenie v pripravenosti na budúce výzvy, musí sa zmeniť alokácia zdrojov práve na prevenciu, včasný záchyt a liečbu pacientov,“ uviedol Smatana.
Slovensko zaostáva v prevencii aj miere zaočkovanosti
Správa GLOBSECu zároveň upozorňuje, že problém nie je len vo výške investícií. Slovensko zaostáva aj v miere zaočkovanosti a v realizácii preventívnych programov. Analytici okrem hlavného indexu zverejnili aj dve hĺbkové analýzy týkajúce sa spotreby alkoholu a nikotínu, ktoré upozorňujú na nevyužitý potenciál zlepšiť verejné zdravie zmenou životného štýlu.
Výrazné rozdiely sú aj v oblasti inovácií. Pacienti v krajinách strednej a východnej Európy vrátane Slovenska čakajú na prístup k novým liekom priemerne 797 dní od ich schválenia Európskou liekovou agentúrou po ich reálnu dostupnosť na trhu. Európsky priemer pritom dosahuje 578 dní. Tento sklz podľa GLOBSEC-u výrazne znižuje prínos moderných liečebných postupov a spomaľuje zlepšovanie zdravotných výsledkov obyvateľstva.
Záver správy je jednoznačný. Väčšina ukazovateľov sledovaných v rámci Indexu pripravenosti zdravotníckych systémov 2024 naznačuje, že Slovensko nevyužíva svoj potenciál a patrí medzi krajiny najmenej pripravené čeliť budúcim zdravotníckym výzvam.
(SITA, dkn)
Odporúčané články
Metropola východu privíta okrem konferencie aj sprievodné podujatie Noc podnikavosti. Podujatia v sebe spoja nápady, odvahu a mladú energiu. Hlava štátu nad týmito podujatiami prevzala záštitu. Rezort školstva ich organizuje na pôde Technickej univerzity v Košiciach a jej Univerzitného vedeckého parku Technicom.
Neslávne známy podjazd pri katastrálnom úrade v Barci je po 20 rokoch opravený. Podjazd bol opätovne spustený 7. novembra 2025. Roky bol bremenom MČ Barca, aj keď spadá do oblasti MČ Juh a dlho sa riešilo aj určenie jeho vlastníka. Registráciou občianskeho združenia Zachráňme podjazd sa zabezpečilo odstránenie havarijného stavu. Električková trať, ktorá na ňom prechádza, stále čaká na opravu.
Správa mestskej zelene v Košiciach v utorok 18. novembra opäť spustí prenájom živých vianočných stromčekov.
