SÚDY: Ďalší verdikt v kauze búrania PKO vyhlásia 21. októbra
Bratislava 30. septembra (TASR) – Očakávané rozhodnutie v kauze búrania Parku kultúry a oddychu (PKO) vyhlási Krajský súd v Bratislave 21. októbra. Oznámila to dnes predsedníčka senátu po tom, ako súd vypočul bratislavského primátora Milana Ftáčnika a vypočul si konečné stanoviská oboch strán. Spoločnosť Henbury Development sa v tomto prípade snaží dosiahnuť, aby súd povedal, že zmluva, ktorá znamená zbúranie budov PKO, je platná. “V žiadnom prípade nebol vyslovený súhlas zo strany mestského zastupiteľstva o zbúraní budovy,” zopakoval stanovisko mesta Ftáčnik. Dodal, že podľa názoru vedenia mesta si mestskí poslanci v uznesení o predaji pozemkov pod PKO vyhradili právo na rozhodnutie, čo bude s budovami, a to tak, že poverili bývalého primátora Andreja Ďurkovského, aby rokoval o ich predaji. “Samotný primátor povedal, že toto umožní vzájomnú blokáciu partnerov, keď investor bude vlastniť pozemky, mesto bude vlastniť budovy a bez dohody týchto dvoch partnerov projekt nemôže pokračovať,” povedal na súde Ftáčnik, pričom čerpal z diskusie, ktorá mala byť na mestskom zastupiteľstve pred predajom pozemkov pod PKO. Ďurkovský však podľa Ftáčnika podpísal zmluvu o spolupráci, ktorá znamenala zbúranie budov PKO, bez súhlasu mestských poslancov. Právny zástupca Henbury Development Slavomír Máčaj však tvrdí, že bývalý primátor súhlas poslancov nepotreboval, pretože to zo zákona nevyplývalo. Z predloženého materiálu k predaju pozemkov je navyše podľa neho jasné, že projekt Riverside City sa dá realizovať iba v prípade, že budovy PKO budú zbúrané. “My si myslíme, že to nie je možné interpretovať inak ako tak, že dali (mestskí poslanci – pozn. TASR) súhlas s odstránením PKO, aj keď to tam nebolo výslovne napísané,” povedal Máčaj. Prvý rozsudok v tejto kauze v neprospech mesta vyniesol Okresný súd Bratislava 1 v decembri 2011, krajský súd ho zrušil. Druhý rozsudok s podobným záverom vyhlásil okresný súd vlani v marci. Bývalé mestské zastupiteľstvo predalo pozemky pod PKO developérskej spoločnosti ešte v roku 2005. Síce bez predaja stavieb, ktoré na pozemkoch stoja, ale poslanci pri predaji pozemkov schválili investičný zámer developéra, aby na mieste bývalého PKO postavil multifunkčné objekty. To viedlo sudkyňu okresného súdu k názoru, že predajom pozemkov v podstate rozhodli aj o zbúraní kultúrneho stánku. Podotkla, že zbúranie bolo predpokladom minimálne z technického hľadiska. Sudkyňa vlani tiež uviedla, že v danom prípade zmluva o spolupráci ako úkon, ktorým sa mesto zaviazalo odstrániť stavbu, nepodliehala súhlasu mestského zastupiteľstva. Exprimátor Ďurkovský teda vraj súhlas poslancov na jej uzatvorenie ani nepotreboval. Argumentácia mesta, že odstránením PKO dochádza k zníženiu jeho majetkových hodnôt, podľa rozsudku okresného súdu neobstojí a možno ju považovať za účelovú. Mesto sa voči rozhodnutiu súdu vlani v apríli odvolalo. “Sudca nepovažoval za dôležité pred vynesením rozsudku vypočuť si názor primátora či poslancov, ktorí v minulosti rozhodovali svojím hlasovaním o predaji pozemkov pod PKO,” dôvodil riaditeľ kancelárie primátora Ľubomír Andrassy. Spoločnosť Henbury Development žaluje mesto aj za zmarenú investíciu, chce náhradu škody vo výške 28 miliónov eur. UPOZORNENIE: TASR vydá k správe zvukový záznam. pec zll
Odporúčané články
Valentínsky víkend v metropole východu ponúkne rôzne podujatia. V sobotu 14. februára krátko popoludní je pripravený prvý interiérový orientačný beh na Slovensku.
Po zimnej prestávke sa v „esíčku“ na Kavečianskej ceste opätovne začínajú stavebné práce v rámci modernizácie a rozšírenia 400-metrového úseku medzi strelnicou na Podhradovej a Vyhliadkovou vežou, ktorý je v havarijnom stave. V utorok dôjde na tomto úseku k zmene organizácie dopravy.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.