TATRY: Vedci z AsÚ SAV sa zaoberajú aj objavovaním planét pri iných hviezdach

Vysoké Tatry 28. septembra (TASR) – Vedci z Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied (AsÚ SAV) vo Vysokých Tatrách sa okrem iného zaoberajú aj objavovaním planét pri iných hviezdach. Ide o tzv. extrasolárne planéty, teda mimo Slnka. “Do počiatku 90. rokov sme si mysleli, že planéty pri iných hviezdach neexistujú, že sú planéty len v našej slnečnej sústave. Prvým objavom planéty pri inej hviezde v roku 1992 sa však roztrhol mech s ich objavením, v súčasnosti je známych takmer 1800 takýchto planét, ktoré my pozorujeme,” objasnil pre TASR vedecký tajomník AsÚ SAV v Tatranskej Lomnici Martin Vaňko. Astronómovia vedia na základe gravitačných anomálií a dráhových elementov týchto planét nájsť aj planéty, ktoré nie sú viditeľné v ďalekohľade, ale prejavujú sa nepriamo, napr. gravitačnou poruchou už známej planéty. “Toto je jeden smer výskumu a druhý smer výskumu je, že máme vytypované zhluky hviezd, ktoré sa volajú hviezdokopy a v nich hľadáme istou špeciálnou metódou nové planéty, napr. aj typu Zem, kde by za istých podmienok mohol existovať život. Zaoberáme sa teda aj odvetvím, ktoré sa nazýva astrobiológia,” zdôraznil Vaňko. Keď teda slovenskí vedci vedia dostatočne presne popísať vzdialenosť tejto planéty, ktorá je pri inej hviezde, jej hmotnosť a veľkosť, tak následne dokážu povedať, či je pripravená mať na svojom povrchu život, alebo nie. “Astronóm trávi relatívne dlhý čas v noci pri ďalekohľade a istými metódami pozoruje hviezdu, okolo ktorej je planéta. Tá planéta sa objaví tým, že prejde popred disk hviezdy a dôjde k zmene toku svetla z hviezdy. Z tej zmeny jasnosti vieme vypočítať polomer a v kombinácii s inými spektroskopickými metódami aj hmotnosť tejto planéty,” vysvetľuje Vaňko. Po spracovaní a redukcii nočných pozorovaní nastupuje hlavne matematika a fyzika aplikovaná na zhrnuté dáta. Potom je dôležité spozorované dáta interpretovať, publikovať do zahraničného časopisu a následne konfrontovať s medzinárodnou astronomickou komunitou, čo je podľa Vaňka nevyhnutné. “Slovensko je v komunite krajín, ktoré sa zaoberajú týmto výskumom, ešte v puberte. Ale vďaka tomu, že relatívne už dosť kolegov pracovalo v iných zahraničných inštitúciách a priniesli so sebou na Slovensko know-how, vedia, ako sa popasovať s problémami, ktoré prichádzajú skrz nočného pozorovania, alebo pri spracovaní dát. Zároveň ostali v kontakte s kolegami zo zahraničia, a tým pádom Slovensko ide veľmi rýchlo hore, čo sa týka výskumu v tejto oblasti. Hlavne vďaka interakcii medzi Slovenskom a ostatnými krajinami, ktoré sú trošku ďalej,” konštatoval Vaňko s tým, že ide hlavne o Nemecko, USA, Taliansko, Francúzsko a v teoretickej časti sú na tom dobre hlavne ruskí vedci. Astronómovia v regióne Tatier sa však okrem tejto oblasti venujú aj pozorovaniu a výskumu komét, dráhy asteroidov s potenciálnym nebezpečenstvo ich dopadu na Zem, ďalší sa zaoberajú fyzikou Slnka a skúmajú slnečnú fotosféru. Na observatóriu na Skalnatom plese okrem toho práve v týchto dňoch uvádzajú do prevádzky najväčší ďalekohľad na Slovensku s priemerom hlavného zrkadla 1,3 metra. Na Lomnickom štíte sa zas po obmene prístrojového zariadenia, nachádza druhý prístroj na svete, ktorého cieľom je merať slabé magnetické polia v slnečnej koróne. V pracoviskách na Starolesnianskych lúkach, na Lomnickom štíte a na Skalnatom plese pracuje aktuálne 60 ľudí, z toho 31 je vedeckých pracovníkov, zvyšok sú technici, softvéroví inžinieri a pozorovatelia. UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam. aan pop