VOĽBY14: V Žiline má o primátorský post záujem 10 kandidátov
Žilina 22. septembra (TASR) – O post primátora Žiliny sa bude v novembrových komunálnych voľbách uchádzať, rovnako ako pred štyrmi rokmi, 10 kandidátov. Šiesti z nich podali kandidátky ako nezávislí. TASR o tom informoval hovorca mesta Žilina Pavol Čorba. O 31 poslaneckých kresiel v mestskom zastupiteľstve (MZ) má záujem 197 kandidátov, z toho 65 nezávislých. “Bližšie informácie budeme môcť poskytnúť až po prvom zasadnutí Mestskej volebnej komisie v Žiline 26. septembra 2014, na ktorom bude určený predseda mestskej volebnej komisie,” uviedol Čorba. Kandidatúru na post primátora Žiliny doteraz oficiálne oznámili súčasný primátor Igor Choma (Smer-SD), podpredseda KDH Peter Belinský, kandidát koalície politických strán Sieť, SDKÚ-DS, NOVA, SaS, Most-Híd a OKS Martin Barčík a nezávislí kandidáti Róbert Kašša, Štefan Comorek a Zdenka Radolcová. Podľa medializovaných informácií sa bude o post primátora uchádzať aj predseda Kresťanskej Slovenskej národnej strany (KSNS) Ján Slota a nezávislý kandidát Igor Ryban. Pred štyrmi rokmi sa o post primátora uchádzali desiati kandidáti, z nich bolo päť nezávislých. Novým primátorom Žiliny sa stal Igor Choma (Smer-SD, HZDS, HZD, SZ) so ziskom 12.034 hlasov, na druhom mieste skončil dovtedajší primátor Ivan Harman (SDKÚ-DS) so ziskom 7055 hlasov. mj ed
Odporúčané články
Sviatočná atmosféra v Košiciach je v plnom prúde. Prinášame veľký prehľad podujatí, ktoré sú organizované až do januára nielen na jednotlivých trhoch v Košiciach. Pozrite si, ktorý koncert či detské vystúpenie by sa oplatilo navštíviť v predvianočnom čase.
Slovenská katolícka charita (SKCH) rozširuje svoju činnosť v oblasti podpory vylúčených rómskych komunít a nadväzuje úzku spoluprácu s mestskou časťou Košíc Luník IX. Partneri sa dohodli na vytvorení systémového a udržateľného modelu podpory, ktorý má ambíciu stať sa vzorom aj pre verejné politiky na národnej úrovni.
Dôvera Slovákov v Európsku úniu mierne vzrástla a dosahuje 54 percent, čo je najvyššia úroveň za takmer 15 rokov. Vyplýva to z najnovšej jesennej edície národnej správy Eurobarometra za rok 2025. Za najväčšiu výzvu pre EÚ Slováci považujú ruskú agresiu na Ukrajine.
