Slovenský raj dostal k 100. výročiu svojho názvu vlastnú hymnu
Slovenský raj dostal k 100. výročiu svojho názvu vlastnú hymnu. Pieseň Chystám sa do raja zložil spevák kapely Smola a Hrušky Jozef Spoko Kramár. Národný park chce aj takýmto spôsobom oficiálne osláviť minuloročné výročie. Vlani sa totiž pre pandémiu koronavírusu sprievodné podujatia organizovať nemohli.
Ako pre agentúru SITA vysvetlil riaditeľ Správy Národného parku (NP) Slovenský raj Tomáš Dražil, tento kút na Spiš mal v minulosti rôzne geografické mená, ako napríklad Hrabušické rokliny či Spišskogemerský kras. Pomenovanie raj z latinského „paradisus“ zanechali pre toto územie podľa jeho slov kartuziánski mnísi po založení kláštora na Kláštorisku v roku 1299. Súčasný názov Slovenský raj sa po prvýkrát objavil v roku 1921 v časopise Krásy Slovenska, neskôr dostal podľa toho aj pomenovanie národný park.
Hymna národného parku má propagovať turistickú destináciu Slovenský raj. Projekt aj videoklip zafinancovala Oblastná organizácia cestovného ruchu (OOCR) Slovenský raj & Spiš s podporou Ministerstva dopravy a výstavby SR. Dražil ako iniciátor myšlienky uviedol, že umeleckú tvorivosť nechal na speváka, ktorého mama pochádza z Hrabušíc a otec z Letanoviec. „Dohodli sme sa na lokáciach, je tam kosenie Kopaneckých lúk, sú tam pohľady do roklín, do lesov národného parku, na turistické chodníky, Tomášovský výhľad, sú tam aj zábery z Dobšinskej ľadovej jaskyne a podobne, aby sme ukázali zaujímavé miesta,“ povedal riaditeľ správy národného parku. V premiére zaznie skladba dnes o 20:00 na koncerte v historickej Redute v Spišskej Novej Vsi.
Program osláv výročia spojili organizátori aj s Dňom zeme, ktorý pripadá na 22. apríla. V Stredisku environmentálnej výchovy v Spišskej Novej Vsi budú pre deti pripravené viaceré enviroaktivity aj za účasti speváka hymny. V sobotu nadviaže na program každoročná akcia Čistenie Slovenského raja.
Národný park Slovenský raj vznikol nariadením vlády v januári 1988. Rozprestiera sa v severovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Medzi typické fenomény krajiny patria náhorné planiny, hlboké kaňony, rokliny, vodopády, povrchové krasové javy a atraktívne podzemné priestory s kvapľovou a ľadovou výzdobou. Najvyšším bodom národného parku je Predná hoľa (1 545 m n. m.). Najznámejšími roklinami sú Suchá Belá, Piecky, Sokol a Kyseľ s početnými vodopádmi. Zvyškami pôvodne plochého reliéfu sú náhorné planiny Glac, Geravy, Pelc a Skala.
Zdroj: (SITA, mt;fa)
Odporúčané články
Košická mestská časť Staré Mesto vyzýva na urýchlené riešenie situácie s opustenou budovou na Masarykovej ulici, ktorú vlastní štát. Samospráva poukazuje na zvýšenú kriminalitu, vandalizmus, hluk, prípady požiarov v objekte, sťažnosti obyvateľov, ako aj početné zásahy mestskej polície i hasičov na mieste.
Chránená oznamovateľka Mária Koránová sa vrátila od 1. apríla do práce na pozíciu hlavnej ekonómky v Záchrannej službe Košice (ZSKE). Koránová v roku 2019 upozornila na podozrenia z viacerých ekonomických trestných činov v košickej záchranke. Krátko po podaní trestného oznámenia ju zamestnávateľ prepustil.
Vedec Doc. RNDr. Michal Goga, PhD. z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach sa vrátil z výskumnej expedície v Antarktíde, odkiaľ priniesol takmer 400 unikátnych vzoriek machov a lišajníkov. Následný laboratórny výskum prineseného biologického materiálu má pomôcť pri identifikácii látok využiteľných v medicíne, poľnohospodárstve či biotechnológiách.
