Staromešťania rozhodnú, čo chcú v okolí pravoslávneho kostola
Po takmer 20 rokoch sa podarilo odstrániť plechový plot obkolesujúci pravoslávny chrám pri Ulici Československej armády. Čo by ľudia privítali na otvorenom priestranstve?
Starosta Starého Mesta Igor Petrovčik a poslanci miestneho zastupiteľstva sa obrátili s otázkami priamo na obyvateľov bývajúcich v okolí kostola. V schránkach si našli list aj s troma anketovými otázkami.
[ad][/ad]„Ako starosta by som si želal, aby sme spolu s poslancami vytvorili rekreačno-relaxačnú zónu, v ktorej sa budú cítiť dobre mladí i starkí, ale aj psíčkari. Viac zelene, viac lavičiek, hracích prvkov na výbeh pre psov a časť využiť aj na vybudovanie parkovacích miest. V súčasnosti sa začína znovu hovoriť aj o zámere Pravoslávnej cirkvi vybudovať v lokalite pastoračné centrum. Preto je dôležité poznať názory občanov bývajúcich v bezprostrednej blízkosti, aby sme vedeli perspektívne v budúcnosti riešiť lokalitu a obhajovať vaše záujmy aj na mestskom zastupiteľstve,“ prihovára sa im starosta Petrovčik.
Svoj názor na to, ako má byť priestranstvo využité, môžu ľudia napísať mailom, doniesť na miestny úrad, alebo vo štvrtok popoludní ich odovzdať priamo starostovi na námestíčku pri OC Tip top. Návrhy treba doručiť do pondelkového rána, pretože vtedy sa začína rokovanie mestského zastupiteľstva, ktoré má v programe aj riešenie situácie okolo pravoslávneho kostola.
[ad2][/ad2]
Odporúčané články
Pri požiari rodinného domu v obci Kalša zasahovali profesionálni aj dobrovoľní hasiči niekoľko hodín. Na mieste udalosti pracovali príslušníci Hasičského a záchranného zboru zo staníc v Bidovciach a Košice – Teplárenská, ktorým asistovali aj dobrovoľné jednotky z okolitých obcí.
Úvodnou diskusiou na tému obnovy legendárneho košického Kina Družba a jeho plánovanej premeny na moderné kultúrne centrum, sa včera v priestoroch obchodného centra Aupark začalo interaktívne podujatie „Mesto v meste“.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
