ŠÚKL nepredpokladá dlhodobé nežiaduce účinky vakcín
Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) nepredpokladá dlhodobé nežiaduce účinky vakcín proti COVID-19.
Ako pripomenul na sociálnej sieti, po podaní vakcíny sa v tele vytvoria protilátky a vďaka tomu si imunitný systém „natrénuje“ boj proti vírusu. Samotnú vakcínu telo rozloží približne do siedmich dní. V súčasnosti nie sú pozorované, a na základe mechanizmu účinku nie sú ani predpokladané dlhodobé následky použitia vakcín proti COVID-19. Prvé klinické testy sa pritom začali už na jar 2020. Ako ŠÚKL dodal, ak by sa nežiaduce účinky vakcín začali prejavovať aj po dlhšom čase, určite by už boli zaznamenané.
Technológie vakcín proti COVID-19 sú známe už niekoľko desiatok rokov a niektoré z nich sa úspešne používajú aj pri iných liečebných postupoch. Všetky vakcíny, ktoré sa registrujú cez Európsku úniu, sú dôkladne preskúmané a preverené Európskou liekovou agentúrou a musia spĺňať prísne štandardy bezpečnosti a účinnosti. V klinických štúdiách takýchto vakcín sa preukážu nežiaduce účinky s frekvenciou najmenej 1 z 1 000. Zriedkavejšie nežiaduce účinky sa potom následne preukážu pri použití vakcíny v klinickej praxi. Vakcíny proti COVID-19 boli celosvetovo podané už viac ako 2 miliardám ľudí, ide o viac ako 4,6 miliardy jednotlivých dávok.
Zdroj: (SITA, gko;mhu)
Odporúčané články
V Košiciach sa v ako prvom slovenskom meste uskutočnil prieskum duševného zdravia v základných školách (ZŠ). Ako mesto informovalo, jeho výsledky sú priaznivé, väčšina žiakov sa v škole cíti príjemne, bezpečne a má pozitívne vzťahy so spolužiakmi aj učiteľmi.
Takmer päťhodinové rokovania medzi USA a Ruskom o ukončení vojny na Ukrajine nepriniesli v utorok žiadny prelom, keďže Kremeľ uviedol, že v kľúčovej otázke územia sa zatiaľ „nedosiahol žiadny kompromis“.
Fluktuácia zamestnancov na Slovensku dosahuje v súčasnosti rekordné hodnoty, pričom priemerná ročná miera odchodov sa pohybuje medzi 14 až 16 %, zatiaľ čo za zdravú sa považuje 5 až 7 %. Podľa Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS) za týmto trendom stojí kombinácia rýchlejšieho životného tempa, vyšších očakávaní od práce a lepšej dostupnosti pracovných príležitostí.
