Lavrov: Integrácia balkánskych štátov do NATO by sa dala pokladať za provokáciu
Sarajevo 29. septembra (TASR) – Prípadné rozšírenie Severoatlantickej aliancie na republiky bývalej Juhoslávie, ako sú Bosna, Macedónsko a Čierna Hora, by mohlo byť chápané ako provokácia, napísala dnes agentúra Reuters s odvolaním sa vyhlásenie ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. Na otázku bosnianskeho denníka Dnevni Avaz, čo si myslí o integrácii týchto troch krajín do NATO, Lavrov odpovedal: “Pokiaľ ide o rozširovanie NATO, pokladám ho za chybu a svojím spôsobom možno až provokáciu”, uviedol ruský minister zahraničných vecí. “Svojím spôsobom je to nezodpovedná politika, podkopávajúca odhodlanie vybudovať v Európe systém rovnakej a spoločnej bezpečnosti, ktorá by bola rovnaká pre všetkých bez ohľadu na to, či je nejaká krajina členom takého alebo onakého bloku,” dodal Lavrov. Moskva už dlhšie nesúhlasí s rozširovaním NATO na štáty bývalého socialistického bloku vo východnej a juhovýchodnej Európe, čo je od skončenia studenej vojny súčasťou boja o geostrategický vplyv a hlavnou príčinou súčasnej angažovanosti Ruska v konflikte na východe Ukrajiny. Čierna Hora, Macedónsko a Bosna majú ambície stať sa členskými štátmi NATO a nasledovať tak Albánsko a bývalú juhoslovanskú zväzovú republiku Chorvátsko, ktoré sa členmi aliancie stali v roku 2009. 1 luk dem
Odporúčané články
Ruský vodca Vladimir Putin tvrdí, že Moskva je údajne pripravená uzavrieť mierovú dohodu, ale je to „právne nemožné“. Referuje o tom web glavcom.ua s odvolaním sa tlačovú konferenciu šéfa Kremľa.
Rusko je pripravené stretnúť sa s predstaviteľmi Spojených štátov toľkokrát, koľkokrát bude potrebné na dosiahnutie riešenia vojny na Ukrajine. Uviedol to v stredu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov po tom, čo rokovania medzi prezidentom Vladimírom Putinom a americkými predstaviteľmi nepriniesli prielom.
Európsky parlament a členské štáty Európskej únie sa v stredu dohodli na zákaze dovozu všetkého ruského zemného plynu do EÚ najneskôr do jesene 2027. Dohoda predstavuje kompromis medzi členskými štátmi a Parlamentom, ktorý požadoval skoršie zavedenie zákazu.


