Titul Slovenka roka za zdravotníctvo putoval do Košíc
Pomáha privádzať na svet deti vyše 40 rokov a o inej práci nikdy ani neuvažovala. Jej prácu ocenili nielen pacienti a kolegovia, ale tentoraz aj verejnosť. Vedúca pôrodná asistentka Nemocnice AGEL Košice-Šaca Adela Olšavská získala ocenenie Slovenka roka 2020 v kategórii zdravotníctvo.
Na Gynekologicko-pôrodnícke oddelenie – oddelenie šestonedelia nastúpila hneď po ukončení školy a pracuje tam dodnes, čo je už celých 44 rokov.
Okrem profesionality oplýva aj skromnosťou. Keď sa totiž dozvedela, že je nominovaná na ocenenie Slovenka roka, bola veľmi prekvapená a ako sa vyjadrila, chvíľu jej trvalo, kým sa s nomináciou stotožnila. „Potom nasledovala otázka – prečo práve ja? Nerobila som nič iné celý život len svoju prácu. Cítim veľkú zodpovednosť, pokoru a vďaku,“ zhodnotila Adela Olšavská, ktorú do ankety nominovala Nemocnica Šaca.
[ad][/ad]Vedúca pôrodná asistentka si spomína aj na svoj prvý deň v práci a nástupný plat. „Myslím si, že to bol stresujúci deň, ako každý prvý deň v novej práci. Človek sa oboznamuje s prostredím, s kolektívom, s lekármi, pozerá si veci. Ak si dobre pamätám, sestra v trojzmenovej prevádzke mala základný plat okolo 420 korún československých,“ dodáva čerstvá Slovenka roka 2020.
Na svoju zamestnankyňu je hrdý aj riaditeľ nemocnice. „Je to ocenenie jej dlhoročnej obetavej práce, odhodlania pomáhať našim klientom a pacientom, som na ňu veľmi hrdý a pyšný zároveň,“ uviedol riaditeľ Nemocnice AGEL Košice-Šaca a.s. Ján Slávik.
[ad2][/ad2]Odporúčané články
V marci sa začne s výstavbou okružnej križovatky Kostolianska cesta – Národná trieda – Podhradová. Košický primátor Jaroslav Polaček (nezávislý) už podpísal zmluvu s víťazom verejného obstarávania, ktorým je spoločnosť Eurovia SK.
Úvodnou diskusiou na tému obnovy legendárneho košického Kina Družba a jeho plánovanej premeny na moderné kultúrne centrum, sa včera v priestoroch obchodného centra Aupark začalo interaktívne podujatie „Mesto v meste“.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
