Učitelia sú aj za pomalšie kroky a zmeny, len aby návrh Plánu obnovy a odolnosti SR bol úspešný

Slovenská komora učiteľov (SKU) je za pomalšie, rozumnejšie kroky a zmeny, aby mala istotu, že návrh Plánu obnovy a odolnosti SR neskončí podobne ako riadenie pandémie na školách. Pre agentúru SITA to uviedol Viktor Križo z SKU. Poznamenal, že sú v tejto veci aj za personálne výmeny na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ SR), ak by to bolo potrebné. Doplnil, že pre zodpovedné a zmysluplné čerpanie štrukturálnych fondov bude potrebný mimoriadne kvalitný manažment. Podľa neho však nič nenasvedčuje tomu, že ministerstvo je na takúto zodpovednú úlohu pripravené.

Návrh Plánu obnovy a odolnosti SR bude do 22. marca v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Školstvo by malo z neho získať 800 miliónov eur. Peniaze by mali ísť na digitálne technológie, kvalitnejšie učebnice, reformu obsahu vzdelávania, lepšie vzdelávanie učiteľov či na dobudovanie materských škôl.

Križo priblížil, že komora učiteľov víta mnohé podporné mechanizmy a financie v prospech školstva a vzdelávania. Poukázal, že mnohé opatrenia, ako napríklad finančné prostriedky na voľný výber vzdelávania pre učiteľov, garancia miest v materských školách, školské podporné tímy a asistenti či lepšie vybavenie škôl by mali byť pre školy prínosné. „Máme však aj celý rad otázok a pochybností, ktoré považujeme za dôležité vyjadriť. Obdobné opatrenia sa tu už roky financujú cez európske štrukturálne fondy a bohužiaľ, nevidíme dodnes systémové riešenie,“ podotkol. Zároveň dodal, že v pláne obnovy sú aj návrhy zmien v legislatíve, ktoré by mali zaistiť udržateľnosť. To potvrdil svojim vyjadrením aj minister školstva Branislav Gröhling (SaS) 12. marca v tlačovej správe. Vysvetlil, že pôjde o konkrétne reformy, ktoré sú finančne kryté a ktoré pomôžu zaviesť potrebné zmeny v školstve.

Spôsob ako Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR a jeho organizácie čerpajú štrukturálne fondy, je podľa Križa roky katastrofálny a nezmenilo sa to ani novým vedením. „Školy sú zavalené byrokraciou a nemajú už ani čas sa venovať deťom. Aktuálne prebiehajúci projekt financovania asistentov a inkluzívnych tímov na školách je toho dôkazom,“ konštatoval. A pri zavádzaní zmien v legislatíve vníma komora ministerstvo ako netransparentné a neparticipatívne, keďže im chýbajú diskusie s tými, ktorí majú zmeny uskutočňovať. Krížo poznamenal, že tým je vlastne ohrozený princíp zavádzania zmien. Komore tiež chýba strategický dokument vízie školstva či stratégia inkluzívneho vzdelávania vyplývajúca z Programového vyhlásenia vlády. Posledná zmienená by mala koncepčne riešiť problematiku vzdelávania tak, aby ju spoločnosť vedela sledovať, kontrolovať, analyzovať a napĺňať.

Ministerstvo školstva ešte 13. novembra 2020 predstavilo viacero strategických opatrení, ktorým sa plánuje v tomto volebnom období venovať. Okrem debyrokratizácie chce vedenie MŠVVaŠ SR riešiť aj otvorenie trhu s učebnicami či digitalizáciu školstva. Minister pri predstavení týchto opatrení uviedol, že vychádzajú zo všetkých zverejnených dokumentov, akými sú programové vyhlásenie vlády, program strany Sloboda a Solidarita či Učiace Slovensko.

Začiatkom roka 2021 ministerstvo tiež predstavilo cez viaceré opatrenia prvú fázu znižovania byrokracie na školách, a to cez úpravu vyhlášok. Išlo napríklad o zavedenie jedného tlačiva na školu v prírode namiesto šiestich či vypustenie povinnosti zriadiť metodické združenia v materských a základných školách. Druhú fázu plánovalo ministerstvo tvoriť cez zmeny v zákonoch, napríklad cez novelu školského zákona. Tá je v súčasnosti opäť v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

(SITA, jl, ab;adz, foto: webnoviny/sita/ilustračné)