Úrad verejného zdravotníctva by mohol získavať telefónne čísla navrátilcov
Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR by mal mať možnosť získavať od operátorov telefónne čísla ľudí, ktorí sa nachádzali v „červených“ krajinách. Vyplýva to z vládnej novely zákona o elektronických komunikáciách, ktorou sa mení aj zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.
Právnu úpravu v utorok poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania. Novela tiež hovorí o tom, že pokuta za nedodržanie izolácie a karantény po návrate na Slovensko z „červenej“ krajiny má byť do výšky 5 000 eur. Parlament o legislatíve rokuje v skrátenom legislatívnom konaní.
[article slug=”odkial-si-slovaci-najcastejsie-doniesli-covid-19″][/article]Dopustenie sa priestupku
„Priestupku na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí ten, kto sa v čase krízovej situácie nepodrobí opatreniam, a to nariadenej izolácii alebo karanténnym opatreniam súvisiacim so vstupom na územie SR v spojitosti so vznikom pandémie alebo šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby,“ píše sa v návrhu novely.
Za tento priestupok má hroziť pokuta do výšky 5 000 eur. Uložil by ju príslušný orgán verejného zdravotníctva.
[ad][/ad]Bez súhlasu
Nová úprava má umožniť dodatočnú kontrolu osôb, ktoré sa majú prihlásiť pri príchode z takzvanej „červenej krajiny“.
„Cieľom návrhu zákona je, aby podnik poskytoval Úradu verejného zdravotníctva SR telefónne čísla zákazníkov, ktorým boli zaslané SMS, lebo sa nachádzali v nebezpečnej krajine a vrátili sa v určenom čase na Slovensko, a zároveň, v rámci všeobecnej súčinnosti, spracúvať a poskytovať ÚVZ SR anonymizované dáta aj bez súhlasu dotknutých osôb,“ uviedli predkladatelia.
Operátor by mohol podľa navrhovanej úpravy spracúvať lokalizačné údaje bez súhlasu účastníka, napríklad pri zasielaní varovných SMS správ.
Spracovanie prevádzkových údajov
Návrh novely upravuje aj rozsah údajov, ktoré operátori môžu spracovávať bez súhlasu účastníka. Okrem telefónneho čísla by mohli „v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas spracúvať prevádzkové údaje v rozsahu identifikácie prihlásenia účastníka do siete v stanovenom čase, i lokalizačné údaje účastníka aj bez súhlasu dotknutého účastníka“.
ÚVZ by mohol tieto údaje zbierať, spracúvať a uchovávať najdlhšie po dobu do 60 dní, pričom po uplynutí tejto lehoty má ÚVZ údaje bezodkladne zničiť.
„Úrad verejného zdravotníctva SR je oprávnený tieto údaje získavať len s cieľom zabránenia vzniku a šírenia pandémie alebo nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby,“ píše sa v materiáli. ÚVZ bude musieť predložiť parlamentnému ústavnoprávnemu výboru report, ako s údajmi narábal.
Novela, v prípade schválenia parlamentom a podpisu prezidentkou, nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia.
(TASR)
Čítajte aj:
[ad2][/ad2]Odporúčané články
Väčšina Slovákov pociťuje nostalgiu za obdobím socializmu. Až 60 percent obyvateľov verí, že život v bývalom režime bol lepší ako dnes. Podľa prieskumu DEKK Inštitútu má pozitívny obraz o socializme približne 65 percent ľudí, zatiaľ čo len niečo vyše 28 percent si myslí, že za socializmu bolo horšie než dnes. Údaje odhaľujú komplexné príčiny tohto javu a upozorňujú na riziká, ktoré z neho pre súdržnosť spoločnosti vyplývajú. Anketou na našej facebookovej stránke sme chceli zistiť, aký názor majú Košičania.
Okrúhle číslo pol milióna vybavených cestujúcich sa na letisku Košice v roku 2023 podarilo dosiahnuť koncom septembra. Vlani to bolo 25. augusta a v tomto roku sa to podarilo ešte o niečo skôr, už 14. augusta. Košické letisko tak potvrdzuje kontinuálny trend výrazného nárastu dopytu po leteckej preprave. Za prvých sedem mesiacov roka vybavilo o 13 % cestujúcich viac ako za rovnaké obdobie minulého roka. Júl 2025 bol najsilnejším mesiacom v histórii letiska s vyše 132-tisíc vybavenými cestujúcimi.
Prezident Peter Pellegrini nepodpíše zákon, ktorým sa transformuje Úrad na ochranu oznamovateľov na Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti ani po prelomení jeho veta parlamentom. Ako uviedol v zverejnenom videu, dôvody, ktoré uviedol pri vetovaní zákona trvajú aj naďalej. Zákon však v prípade prelomenia veta hlavy štátu platí aj bez jej podpisu.
