Úspory domácnosti rastú, Slováci viac sporia
Miera úspor slovenských domácností presiahne 9 % čistej mzdy, čo potvrdzuje trend, že Slováci si odkladajú čoraz viac peňazí. Vyplýva to z údajov za prvé tri kvartály roka 2018. Pozitívny trend má však pokračovať aj v tomto roku.
„Pretrvávajúci rast slovenskej ekonomiky, pracovných miest aj miezd bude aj naďalej vytvárať priestor pre schopnosť domácností odkladať si čoraz väčšiu časť z príjmu na budúcu spotrebu. Motivácia sporiť dostala nový rozmer pre regulácie na trhu hypoték. Záujemcovia o kúpu nehnuteľností tak budú musieť vložiť čoraz viac vlastných nasporených peňazí, keďže banky už neumožňujú stopercentné financovanie,“ hovorí ekonóm Zdenko Štefanides.
Nutnosť tvoriť úspory vyplýva aj z demografického vývoja, predovšetkým starnutia populácie a jeho vplyvu na zabezpečenie v penzii. Podľa hlavného ekonóma sa zmenšuje počet prispievateľov do Sociálnej poisťovne a naopak, zväčšuje sa počet poberateľov. Racionálne mysliacemu a zodpovedne konajúcemu človeku v produktívnom veku neostáva iné, len si na starobu nasporiť viac po „vlastnej osi“.
[ad][/ad]Hrubé úspory domácností od januára do septembra 2018 medziročne rástli viac ako dvojnásobne rýchlejšie ako hrubý disponibilný príjem a podľa prieskumov spotrebiteľov pozitívny vývoj v tvorbe úspor pokračoval aj v poslednom štvrťroku 2018.
Takáto situácia so sporením tu nebola vždy. Ešte v druhej polovici 90. rokov si ľudia na Slovensku odkladali zhruba 12 % hrubého disponibilného príjmu.
Investovanie do nehnuteľností
„Potom však prišiel zlom, na prelome milénia boli prijaté reštrikčné opatrenia, vzrástla nezamestnanosť, klesli reálne mzdy. Domácnosti si utiahli opasky a miera úspor klesla na polovičnú hodnotu. Stabilizovala sa až pred vstupom Slovenska do EÚ v roku 2004 a v čase ekonomického boomu v rokoch 2006 až 2008 ľudia investovali skôr do spotreby a nákupu nehnuteľností, než do úspor. Po finančnej kríze v roku 2008 prevládla u Slovákov opatrnosť, miera úspor začala rásť a blížila sa k hranici 8 %. Po ďalšom poklese došlo k trvalejšiemu oživeniu miery sporenia až v posledných troch či štyroch rokoch a trend je stále rastúci,“ dodáva Štefanides.
Miera úspor na Slovensku ešte síce stále zaostáva nielen za Českou republikou, ale aj väčšinou členských krajín EÚ, no priestor na zlepšenie tak zjavne existuje a v najbližších rokoch sa začína aj napĺňať.
(TASR, SŠ)
[ad2][/ad2]Odporúčané články
Premiér Robert Fico sa vo štvrtok 4. decembra v parlamente vyjadril k odškodneniu pozostalých po tragickom požiari v Mašličkove. Vyhlásil, že na pomoc nevidí dôvod, pričom úmrtie dvoch detí porovnal so zraneniami cestujúcich po vlakových nešťastiach v dôsledku zlyhania ľudského faktora. Salezián Peter Veselský, ktorý roky pracuje s Rómami na Luníku IX, to vníma ako zbytočnú paušalizáciu a poukazuje na nutnosť posudzovania jednotlivých prípadov osobitne.
O zmene nebezpečnej križovatky pri amfiteátri na Festivalovom námestí sa hovorí už dlhé roky. Obyvatelia Košíc si môžu všimnúť obrovské žeriavy na stavbe polyfunkčného objektu, zmenu dopravy je badať na časti Starej spišskej cesty. Práce na zmene križovatky mali podľa magistrátu začať v septembri tohto roka. Prevažnú časť má budovať developer. Mesto sa finančne bude podieľať na prestavbe križovatky spolu s investorom CTR.
Kandidát na predsedu Košického samosprávneho kraja Majo Porvažník a kandidát na primátora Košíc Martin Mudrák dnes spoločne oznámili spustenie crowdfundingovej kampane na Donio na podporu ich spoločného projektu „Žeby dobre bolo“. Ide o prvú komplexnú a profesionálnu víziu, ktorej cieľom je zmeniť Východné Slovensko a Košice z prežívajúceho regiónu na miesto európskeho významu.