Uvidíme vlak legionárov na Hlavnej?

Sté výročie vzniku Československej republiky má nielen Košičanom pripomínať nevšedný projekt. Na Hlavnej by mohla stáť v lete tohto roku jedinečná replika vlaku, v ktorom žili a bojovali československí legionári. Práve oni mali veľkú zásluhu na vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov.

Replika legionárskeho vlaku putuje po českých mestách už od roku 2015. Teraz ju máme šancu dostať do Košíc. A nielen to, mohla by lákať turistov priamo na Hlavnej ulici. „Košice sú totiž jediným mestom, ktoré má potrebný rozchod koľajníc električkovej trate. Atraktívne prostredie, možnosť pozrieť si expozíciu s autentickou atmosférou priamo v centre, to všetko je zárukou vysokej návštevnosti,“ myslí si autor projektu Legiovlaku na košickej Hlavnej, námestník generálneho riaditeľa Slovenského technického múzea (STM) Ján Melich. 

Nepochopiteľný odpor

Pozoruhodný projekt však po predložení návrhu narazil na nesúhlas magistrátu mesta i Útvaru hlavného architekta. Podľa nich by umiestnenie vlaku na Hlavnej vraj prekážalo pohybu ľudí i letným terasám. Poslanci Starého Mesta na svojom rokovaní z rovnakých dôvodov neodporučili projekt zrealizovať na Hlavnej. Obávajú sa tiež poškodenia dlažby pri doprave ťažkých vagónov. 

Magistrát, ktorý má pri rozhodovaní o umiestnení posledné slovo, nakoniec presunul zodpovednosť na pamiatkarov.

Atrakcia pre turistov

Podľa autora projektu sú však argumenty proti umiestneniu repliky historického vlaku na Hlavnej bezpredmetné.

„Jeho zastávky budú v Poprade, Humennom a Medzilaborciach. Predpokladáme, že priláka do Košíc ľudí z tých miest, kde vlak nemá stáť. Podľa našich odhadov ho navštívi osem až desaťtisíc osôb. Podniky z toho budú jednoznačne profitovať. Rozprával som sa, napríklad, s majiteľom jedného z nich, ktorý to nielenže privítal, ale mi dokonca ponúkol, že bude personál vlaku zadarmo celý čas stravovať. Je si totiž vedomý, že počas takýchto akcií sa tržby x-násobne zvýšia,“ tvrdí J. Melich. 

Skúsená prepravná firma

Podľa J. Melicha neobstojí ani argument o poškodení dlažby na Hlavnej. „Po mestských dlažbách bežne jazdia trajlery, ktoré aj my chceme použiť. Záleží totiž najmä na ploche pneumatík. Čím je väčšia, tým menší tlak na dlažbu vyvíjajú. Mala by to robiť veľmi skúsená firma, ktorá k nám už dovážala lietadlo alebo pre armádu prepravuje tanky. Ako personál využijeme chlapov z Klubu historickej techniky zo Zvolena, ktorí už prevážali takýto vlak do Holandska a majú s tým skúsenosti,“ hovorí autor projektu. 

Novodobí hrdinovia

Udalosti spred 100 rokov sú podľa J. Melicha z pohľadu existencie dnešnej podoby Slovenska mimoriadne dôležité. „Ak sme nejakí vlastenci, potom je našou psou povinnosťou dôstojne si pripomenúť toto výročie. Veď tu prebiehali boje, ktorých sa legionári zúčastnili a položili tu svoje životy. Boli to novodobí hrdinovia, a tak ich vtedajšia spoločnosť aj brala. Napríklad, v roku 1925 bol zraz legionárov východného Slovenska a Podkarpatskej Rusi mimoriadne významnou udalosťou pre celé Košice. Aj dnes si zaslúžia úctu a dôstojnú spomienku. Vlak môže byť aj na železničnej stanici na peróne, ale v porovnaní s Hlavnou je benefit neporovnateľný. A navyše, ak to mesto nebude stáť takmer nič,“ tvrdí otec pozoruhodného projektu.

—

Bojovali a umierali aj pri Košiciach

Legionári si zaslúžia, aby si ich pri výročí vzniku Československej republiky s dostatočnou vážnosťou pripomenuli aj v Košiciach. Neďaleko mesta totiž v roku 1919 bojovali a prelievali krv za spoločný štát.

Legionárske pluky vznikali hlavne z českých a slovenských vojakov rakúsko-uhorskej armády, ktorých počas prvej svetovej vojny zajali mocnosti Dohody. Boli zriadené v Taliansku, Francúzsku a v Rusku. Po vzniku Československa sa vrátili domov a zasiahli aj do bojov na obranu republiky, okrem iného aj na východnom Slovensku. 

„Keď v roku 1919 vznikla Maďarská republika rád, jej Červená armáda postupovala na sever, aby pripojila bývalé hornouhorské územia späť k Maďarsku. Dostala sa až k Prešovu a v júni vstúpili jej pluky do Košíc, z ktorých sa československé vojsko stiahlo. Košickí Maďari ich vtedy vítali, až neskôr si uvedomili, že išlo o diktatúru proletariátu,“ hovorí o udalostiach znalec košických dejín a riaditeľ Štátnej vedeckej knižnice Košice Ján Gašpar. 

Práve vtedy zasiahli legionári. Do okolia Košíc boli poslané štyri legionárske pluky, z ktorých najväčšiu úlohu zohral 32. pluk. V júni bojovali proti vojakom maďarskej Červenej armády a v okolí Medzeva, Jasova, ale aj Turne či Kysaku viacerí padli. „Koncom júna Košice opäť obsadili československé vojská. Práve 32. pluk, ktorého jadrom boli legionári, pôsobil v Košiciach až do roku 1938, keď sa stali Košice opäť súčasťou Maďarska,“ tvrdí J. Gašpar. Legionári požívali počas prvej republiky v spoločnosti veľkú vážnosť, združovali sa, vydávali brožúry a organizovali zrazy. Jeden takýto bol v roku 1925 aj v Košiciach a bola to veľká sláva. Až za socializmu sa úloha legionárov začala bagatelizovať, najmä pre ich protiboľševické pôsobenie počas Občianskej vojny v Rusku. 

Foto: STM Košice, Iveta Vaculová