V gréckokatolíckej cirkvi sa začína obdobie pôstu – Štyridsiatnica

Kým v rímskokatolíckej cirkvi sa obdobie pôstu pred Veľkou nocou začne až Popolcovou stredou, ktorá v tomto roku pripadá na 17. februára, pre gréckokatolíkov byzantského obradu je už pondelok prvým dňom Veľkého 40-dňového pôstu pred Paschou – Svätej štyridsiatnice.

Pôstna liturgia v gréckokatolíckej cirkvi pripravuje na slávenie veľkonočného (paschálneho) tajomstva jednak katechumenov, čiže ohlásených čakateľov na krst, za ktorých v liturgii prednáša osobitné modlitby, ako aj ostatných veriacich tým, že im pripomína krst, ktorý prijali a pobáda ich k pokániu.

Podľa pôstnej disciplíny gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je prvý deň Štyridsiatnice a piatok Veľkého týždňa (Veľký piatok) prísny alebo strohý pôst, teda platí zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec. Dovolené je raz za deň sa najesť dosýta a pripúšťa sa najviac dvakrát malé občerstvenie. V stredy a piatky počas Štyridsiatnice sa zachováva zdržanlivosť od mäsa, jedávajú sa bezmäsité pokrmy.

V pôstnom období sa v gréckokatolíckej cirkvi oltáre nezdobia kvetmi. Počas celej Štyridsiatnice sa používa tmavočervená liturgická farba bohoslužobných rúch a oltárnych plachiet. Vzhľadom na zlú pandemickú situáciu sú chrámy tento rok pre verejnosť zatvorené. Veriaci môžu liturgiu sledovať prostredníctvom televízie, rozhlasu či na internete.

Charakteristickou črtou Veľkého pôstu vo Východnej cirkvi v porovnaní so Západnou, latinskou cirkvou je aliturgickosť. Východná cirkev obmedzuje slávenie v tomto období len na soboty, počas ktorých spomína na zosnulých (tzv. zádušné soboty) a na nedele. V stredy a v piatky počas pôstu sa slúži Liturgia vopred posvätených darov (na pamiatku Pánovho umučenia a smrti).

K typickým prvkom, ktoré dotvárajú atmosféru pôstneho obdobia v gréckokatolíckej cirkvi, patrí kajúca modlitba Efréma Sýrskeho, Kánon sv. Andreja Krétskeho, Veľké povečerie a Liturgia sv. Bazila Veľkého, ktorá sa slúži v pôstne nedele.

(TASR)