V Košiciach sa šíria invázne rastliny, podporujú to neudržiavané plochy

Problém pre mesto Košice predstavujú rozširujúce sa invázne druhy rastlín, ktoré vytláčajú pôvodné druhy, znižujú biodiverzitu a niektoré z nich sú silné alergény. V minulosti ich rozšírenie často spôsobila úmyselná výsadba, zbaviť sa ich pritom býva zvyčajne veľmi zložité. Správa mestskej zelene (SMsZ) poukazuje najmä na neudržiavané plochy súkromných vlastníkov.

Podľa botaničky Evy Sitášovej v niektorých mestských častiach ako Sever, Ťahanovce či Dargovských hrdinov spôsobuje najväčšie problémy zlatobyľ kanadská. Sú tiež oblasti, kde dominuje pohánkovec japonský alebo pohánkovec český, a to časť Dargovských hrdinov, alúvium Idanského potoka na Juhu, alúvium Hornádu, ale aj centrum mesta. „Problémy spôsobujú lokálne aj invázne dreviny pajaseň žliazkatý a javorovec jaseňolistý. Tieto dreviny boli ako dekoratívne vysádzané v Košiciach v 60. rokoch minulého storočia a dnes miestami dominujú a invázne obsadzujú priestory,“ uviedla pre TASR.

Peter Sasák zo SMsZ konštatoval, že invázne rastliny boli zavedené aj kvôli medonosnosti či nenáročnosti. Po čase sa však ukázalo, že ich negatívne vplyvy výrazne prevyšujú pozitíva. „Invázne rastliny sú schopné vytláčať pôvodné druhy, často produkujú silne alergizujúci peľ, vylučujú toxické látky do pôd alebo priamo nadzemnými časťami a pri dotyku môžu u ľudí aj zvierat vyvolať kožné alergické reakcie. Dokážu vytvoriť vo svojom okolí monokultúrny porast, kde väčšina hmyzu a zvierat neprežije z dôvodu nedostatku potravy a úkrytu,“ povedal s tým, že vytláčaním prirodzených rastlín zároveň radikálne znižujú biodiverzitu.

Invázne rastliny podľa jeho slov vysádzajú cielene na území mesta niektorí obyvatelia aj v súčasnosti. Pripomenul, že napríklad pajaseň žliazkatý má schopnosť vyklíčiť aj v štrbinách betónu či asfaltu, čim ničí ploty, chodníky i základy stavieb. Zároveň pre krehkosť jeho dreva hrozia pri nepriaznivom počasí polomy.

„Môžem skonštatovať, aspoň z môjho pohľadu, že problém sa zhoršuje a je nevyhnutný cielený a dodnes chýbajúci manažment. Najviac problémov spôsobujú plochy, ktoré ostali ležať ladom, nie je dobre nastavený čas kosenia, respektíve priestor sa vôbec nekosí a možno aj neznalosť o tejto problematike,“ hodnotí Sitášová, ktorá viac ako 30 rokov viedla Prírodovedné oddelenie Východoslovenského múzea (VSM). Manažment na likvidáciu takýchto rastlín musí byť podľa nej koordinovaný a v správnom časovom horizonte pre jednotlivé druhy. Ide pritom o dlhodobý proces, ktorý sa musí opakovať.

SMsZ vníma situáciu na plochách, ktoré má zverené, ako stabilizovanú. Za veľký problém označuje neudržiavané plochy súkromných vlastníkov, z ktorých sa invázne rastliny rozširujú na nové plochy. „Na odstraňovanie inváznych rastlín už aj dnes vynakladáme nemalé prostriedky a bez ich plošnej likvidácie a zmeny správania majiteľov niektorých pozemkov sa problému nezbavíme,“ uviedol Sasák. Mestská organizácia pritom nemá dosah na takýchto majiteľov, môže ich len vyzvať na súčinnosť, pričom je neraz komplikované ich vôbec vypátrať a kontaktovať. V  extrémnych prípadoch posúva podnety zodpovedným inštitúciám štátnej správy a Štátnej ochrane prírody. Sasák pripomenul, že na cudzích pozemkoch zo zákona nemôžu robiť zásahy, a to napriek výzvam obyvateľov či samospráv. „Bez dodatočnej osvety a zefektívnenia práce inštitúcií, ktoré majú v rukách páky na nezodpovedných majiteľov, je zmena k lepšiemu v nedohľadne,“ konštatoval.

Ku koordinovanému prístupu má prispieť monitoring výskytu nepôvodných inváznych druhov v jednotlivých mestských častiach. „Teraz dávame dokopy správu pre komisiu životného prostredia v Košiciach, krajsky úrad a inšpekciu životného prostredia. Dúfam, že informácie pomôžu jednotlivým starostom mestských častí a spoločnými silami začneme tento problém riešiť aj v Košiciach,“ povedala Sitášová.

Zdroj: (TASR, hol sem ima)