V Partnerskej dohode sú zahrnuté aj prostriedky na zvýšenie energetickej bezpečnosti Slovenska
V Partnerskej dohode SR na roky 2021 až 2027, ktorú v stredu schválila vláda, sú zahrnuté aj prostriedky na zvýšenie energetickej bezpečnosti a efektívnosti Slovenska. Podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí) to zdôvodnila s tým, že SR je v rámci Európske únie jednou z najzávislejších krajín od ruského plynu a ropy. „Na poslednú chvíľu sme ešte od ruskej agresie na Ukrajine menili Partnerskú dohodu, aktualizovali sme ciele a strategické priority Slovenska,“ povedala vicepremiérka v stredu po rokovaní vlády. V dokumente aktualizovali aj ciele na lepšie zvládanie dôsledkov utečeneckej krízy na Slovensku pre vojnu u nášho východného suseda.
Partnerská dohoda je podľa vicepremiérky mimoriadne dôležitým krokom k najväčšej reforme eurofondov za posledných dvadsať rokov. „Predchádzajúce vlády opakovali chyby a z toho dôvodu máme aj situáciu, aká je dnes. To znamená byrokracia, veľmi pomalé čerpanie, množstvo pravidiel, veľa byrokratických štruktúr, ktoré rôznym spôsobom riadia eurofondy,“ pripomenula Remišová. Partnerská dohoda má podľa nej čerpanie zjednodušiť, zlepšiť a zrýchliť. Namiesto šiestich operačných programov bude jeden, 33 rôznych štruktúr, ktoré riadili eurofondy, bude zredukovaných na tretinu. „Budeme mať jednotnú metodiku, namiesto šiestich programových príručiek budeme mať jednu a jednu príručku pre verejné obstarávanie,“ povedala.
Na projekty zamerané na konkurencieschopnejšie a inteligentnejšie Slovensko má ísť z nových eurofondov takmer 1,9 mld. eur. Tieto peniaze pôjdu na vedu, výskum, inovácie, aby podľa Remišovej ľudia mali pracovné miesta s pridanou hodnotou a lepšie platy. „Najväčšie investície pôjdu na zelenšie Slovensko, na priority spojené s klimatickou krízou, so zelenou transformáciou a hlavne energetickou bezpečnosťou a nezávislosťou Slovenska. Tam pôjdu až 4,2 mld. eur. Ďalšia veľká priorita je sociálnejšie a inkluzívnejšie Slovensko, to znamená, školstvo, sociálne zariadenia, zvládanie demografickej krízy, rómska problematika,“ priblížila ministerka investícií. Na túto oblasť majú ísť viac ako 3 mld. eur. Na prepojenejšie Slovensko, teda na rozvoj infraštruktúry, sú vyčlenené 2 mld. eur.
„Novým cieľom, ktorý nebol v predcházajúcom programovom období, je Fondu na spravodlivú transformáciu. Je určený práve pre oblasti, ktoré čelia prechodu a potrebujú sa transformovať. Napríklad ako Horná Nitra, kde sa dlhé roky neefektívne ťažilo uhlie, ktoré malo dopad na zdravie, kvalitu života obyvateľov tohto regiónu,“ poznamenala Remišová.
Zdroj: (SITA, be;it)
Odporúčané články
Väčšina Slovákov pociťuje nostalgiu za obdobím socializmu. Až 60 percent obyvateľov verí, že život v bývalom režime bol lepší ako dnes. Podľa prieskumu DEKK Inštitútu má pozitívny obraz o socializme približne 65 percent ľudí, zatiaľ čo len niečo vyše 28 percent si myslí, že za socializmu bolo horšie než dnes. Údaje odhaľujú komplexné príčiny tohto javu a upozorňujú na riziká, ktoré z neho pre súdržnosť spoločnosti vyplývajú. Anketou na našej facebookovej stránke sme chceli zistiť, aký názor majú Košičania.
V polovici novembra sme uverejnili článok s prehľadom dostupnosti rôznych druhov zariadení pre seniorov v rámci Košíc. Košický samosprávny kraj zriaďuje dve špecializované zariadenia pre seniorov. Do redakcie sa nám ozvala čitateľka, ktorú nepríjemne prekvapila informácia od zamestanca jedného z týchto zariadení. Jej príbuzného neprijímu, pretože od KSK dostali informáciu, že klientov nemôžu prijímať. Adresovali sme preto otázky na KSK, prečo je to tak a dokedy bude tento stav trvať.
Symbolicky na Medzinárodný deň študentstva a v deň výročia študentských protestov, ktoré pred 36 rokmi odštartovali Nežnú revolúciu vzniklo dnes v Košiciach Mestské stredoškolské zastupiteľstvo (MSZ).
