Väčšina poslancov EP obrannú dohodu s USA schvaľuje

Dohoda o obrannej spolupráci medzi Slovenskom a Spojenými štátmi, ktorú vláda SR schválila v stredu 12. januára, rozdeľuje slovenských poslancov v Európskom parlamente. Zatiaľ čo jedna časť ju vníma ako príležitosť, niektorí s ňou absolútne nesúhlasia. Povedali to pre agentúru SITA.
Europoslanec Peter Pollák (OĽaNO/EPP) považuje uzavretie dohody s USA za dobrý krok, najmä v kontexte so súčasnou bezpečnostnou situáciou. Prízvukuje, že SR ako jediná krajina v regióne podobnú dohodu nemá. „Treba však počkať na jej ratifikáciu parlamentom a podpis zo strany prezidentky,“ doplnil.
Michal Wiezik (PS/RE) tvrdí, že spolupráca s USA je v záujme Slovenska, pričom neobmedzuje jeho zvrchovanosť a posilňuje jeho suverenitu. „Po tohtotýždňovej debate považujem za potrebné zopakovať, že dohoda bola iniciovaná z našej strany už počas predošlých vlád. Akoby niektorí jej oponenti zabudli na vlastné kroky v tomto smere,“ povedal.
Pozitívne vníma dohodu aj Martin Hojsík (PS/RE), ktorý zdôrazňuje, že podobnú zmluvu má veľa krajín, od liberálneho Nórska až po proruské Maďarsko. Europoslanec tvrdí, že posilňovanie prepojenosti a spolupráce s partnermi Slovenska je krokom dobrým smerom.
Obrannú dohodu medzi USA a Slovenskom podporuje aj poslanec EP Eugen Jurzyca (SaS/ECR).
Monika Beňová (Smer-SD/S/D) dohodu s USA považuje na základe jej znenia a dostupných informácií za nevýhodnú pre Slovensko. Jej stranícky kolega v europarlamente Miroslav Číž (Smer-SD/S/D) dohodu s USA neschvaľuje.
Róbert Hajšel (Smer-SD/S/D) si nemyslí, že podobný typ zmluvy je teraz pre Slovensko potrebný. Mieni, že Slovensko si plní svoje podmienky voči NATO, ktoré v prípade potreby garantuje svojím členom poskytnutie kolektívnej obrany. „Akokoľvek slovenská vláda vyzdvihuje údajné prínosy tejto bilaterálnej dohody s USA a zľahčuje jej negatívne dôsledky, domnievam sa, že to nie je šťastný krok, ktorý by posilňoval našu bezpečnosť a zvrchovanosť,” skonštatoval Hajšel. Doplnil, že tento návrh dohody je pre Slovensko nevýhodný a vytvára podmienky prakticky pre stálu prítomnosť cudzích vojsk na Slovensku.
Podľa Ivana Štefanca (KDH/EPP) dohoda s USA nijako nenarúša integritu a suverenitu SR, ale, naopak, posilňuje európsku bezpečnostnú politiku a obranyschopnosť Slovenska. „Chcem, aby Slovensko patrilo medzi vyspelé demokratické štáty proeurópskeho a prozápadného smerovania,“ uviedol europoslanec. Dodal, že ho pri tejto téme zaráža pokrytectvo opozičných strán.
Vladimír Bilčík (Spolu/EPP) považuje dohodu s USA za štandardnú a odmieta dezinformácie a strašenie, ktoré pri diskusii o nej „používajú politici Smeru, Hlasu a fašisti“. „V čase, keď čelíme zhoršujúcemu sa bezpečnostnému prostrediu, je v záujme našej krajiny, aby sme aj prostredníctvom investičných projektov a financií spojených s touto dohodou pomohli slovenskej armáde a obranyschopnosti Slovenska,“ zdôraznil.
Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EPP) vidí veľké riziko najmä v dezinformáciách súvisiacich s touto dohodou a vníma to ako spoločensky zbytočnú polarizáciu. Víta ale konštruktívnu diskusiu, ktorá k tejto zmluve viedla, ktorej výsledkom boli pripomienky zapracované v rámci medzirezortného pripomienkového konania. „Ide o štandardnú rámcovú zmluvu a akékoľvek ďalšie konkrétne aktivity amerických ozbrojených síl v rámci jej realizácie na Slovensku budú podliehať jednotlivému schváleniu vlády SR a Národnej rady SR. Podpis tejto dohody bude zavŕšením úsilia vlád štyroch premiérov SR, a preto odmietam vytĺkanie politických bodov zo strany opozície,“ dodáva.
Aj podľa Michala Šimečku (PS/RE) je dohoda s USA v záujme Slovenska. „Obzvlášť v situácii, kedy Vladimir Putin posiela na hranice s naším východným susedom desaťtisíce vojakov, je rozvoj vzťahov so spojencami garantujúcimi našu bezpečnosť rozumným krokom,“ uzavrel.
Zdroj: (SITA, ta;jme)
Odporúčané články

Posilnenie práv malých akcionárov, rozšírenie počtu zamestnancov v dozornej rade a vytvorenie podmienok pre zavedenie programu zamestnaneckých akcií prinášajú zmeny stanov, ktoré v stredu schválilo predstavenstvo Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. ako tému pre najbližšie rozhodovanie valného zhromaždenia VVS. Klub akcionárov VVS tieto témy aktívne komunikoval a podporuje ich presadenie. Klub tiež podporuje prijatie zmien, ktoré budú zohľadňovať strategické dokumenty a politiky Európskej únie v oblasti životného prostredia, najmä Európsku stratégiu odolnosti v oblasti vody ako súčasť Európskej zelenej dohody. Zmenu stanov musia v konečnom dôsledku potvrdiť samotní akcionári VVS na valnom zhromaždení 19. júna tohto roka.

V pondelok popoludní vypukol požiar autobusu na Bačíkovej ulici v košickom Starom Meste. Vozidlo podľa informácií zverejnených vodičmi v skupine Dopravný servis KS, KE stálo v blízkosti zastávky MHD smerom do centra mesta. Na mieste zasahovali hasiči.

Európa si dnes pripomína 80. výročie ukončenia druhej svetovej vojny. V hlavnom veliteľstve sovietskych vojsk v nemeckom Karlshorste, predmestí Berlína, 8. mája 1945 podpísali dokument o bezpodmienečnej kapitulácii hitlerovského Nemecka, druhá svetová vojna sa tak v Európe oficiálne skončila. Keďže v čase, keď dokument vstúpil do platnosti bol v Moskve pre časový posun už nasledujúci deň, v Rusku a niektorých postsovietskych štátoch si koniec bojov na európskom kontinente pripomínajú 9. mája.