Väčšina poslancov EP obrannú dohodu s USA schvaľuje
Dohoda o obrannej spolupráci medzi Slovenskom a Spojenými štátmi, ktorú vláda SR schválila v stredu 12. januára, rozdeľuje slovenských poslancov v Európskom parlamente. Zatiaľ čo jedna časť ju vníma ako príležitosť, niektorí s ňou absolútne nesúhlasia. Povedali to pre agentúru SITA.
Europoslanec Peter Pollák (OĽaNO/EPP) považuje uzavretie dohody s USA za dobrý krok, najmä v kontexte so súčasnou bezpečnostnou situáciou. Prízvukuje, že SR ako jediná krajina v regióne podobnú dohodu nemá. „Treba však počkať na jej ratifikáciu parlamentom a podpis zo strany prezidentky,“ doplnil.
Michal Wiezik (PS/RE) tvrdí, že spolupráca s USA je v záujme Slovenska, pričom neobmedzuje jeho zvrchovanosť a posilňuje jeho suverenitu. „Po tohtotýždňovej debate považujem za potrebné zopakovať, že dohoda bola iniciovaná z našej strany už počas predošlých vlád. Akoby niektorí jej oponenti zabudli na vlastné kroky v tomto smere,“ povedal.
Pozitívne vníma dohodu aj Martin Hojsík (PS/RE), ktorý zdôrazňuje, že podobnú zmluvu má veľa krajín, od liberálneho Nórska až po proruské Maďarsko. Europoslanec tvrdí, že posilňovanie prepojenosti a spolupráce s partnermi Slovenska je krokom dobrým smerom.
Obrannú dohodu medzi USA a Slovenskom podporuje aj poslanec EP Eugen Jurzyca (SaS/ECR).
Monika Beňová (Smer-SD/S/D) dohodu s USA považuje na základe jej znenia a dostupných informácií za nevýhodnú pre Slovensko. Jej stranícky kolega v europarlamente Miroslav Číž (Smer-SD/S/D) dohodu s USA neschvaľuje.
Róbert Hajšel (Smer-SD/S/D) si nemyslí, že podobný typ zmluvy je teraz pre Slovensko potrebný. Mieni, že Slovensko si plní svoje podmienky voči NATO, ktoré v prípade potreby garantuje svojím členom poskytnutie kolektívnej obrany. „Akokoľvek slovenská vláda vyzdvihuje údajné prínosy tejto bilaterálnej dohody s USA a zľahčuje jej negatívne dôsledky, domnievam sa, že to nie je šťastný krok, ktorý by posilňoval našu bezpečnosť a zvrchovanosť,” skonštatoval Hajšel. Doplnil, že tento návrh dohody je pre Slovensko nevýhodný a vytvára podmienky prakticky pre stálu prítomnosť cudzích vojsk na Slovensku.
Podľa Ivana Štefanca (KDH/EPP) dohoda s USA nijako nenarúša integritu a suverenitu SR, ale, naopak, posilňuje európsku bezpečnostnú politiku a obranyschopnosť Slovenska. „Chcem, aby Slovensko patrilo medzi vyspelé demokratické štáty proeurópskeho a prozápadného smerovania,“ uviedol europoslanec. Dodal, že ho pri tejto téme zaráža pokrytectvo opozičných strán.
Vladimír Bilčík (Spolu/EPP) považuje dohodu s USA za štandardnú a odmieta dezinformácie a strašenie, ktoré pri diskusii o nej „používajú politici Smeru, Hlasu a fašisti“. „V čase, keď čelíme zhoršujúcemu sa bezpečnostnému prostrediu, je v záujme našej krajiny, aby sme aj prostredníctvom investičných projektov a financií spojených s touto dohodou pomohli slovenskej armáde a obranyschopnosti Slovenska,“ zdôraznil.
Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EPP) vidí veľké riziko najmä v dezinformáciách súvisiacich s touto dohodou a vníma to ako spoločensky zbytočnú polarizáciu. Víta ale konštruktívnu diskusiu, ktorá k tejto zmluve viedla, ktorej výsledkom boli pripomienky zapracované v rámci medzirezortného pripomienkového konania. „Ide o štandardnú rámcovú zmluvu a akékoľvek ďalšie konkrétne aktivity amerických ozbrojených síl v rámci jej realizácie na Slovensku budú podliehať jednotlivému schváleniu vlády SR a Národnej rady SR. Podpis tejto dohody bude zavŕšením úsilia vlád štyroch premiérov SR, a preto odmietam vytĺkanie politických bodov zo strany opozície,“ dodáva.
Aj podľa Michala Šimečku (PS/RE) je dohoda s USA v záujme Slovenska. „Obzvlášť v situácii, kedy Vladimir Putin posiela na hranice s naším východným susedom desaťtisíce vojakov, je rozvoj vzťahov so spojencami garantujúcimi našu bezpečnosť rozumným krokom,“ uzavrel.
Zdroj: (SITA, ta;jme)
Odporúčané články
Košičania si zatiaľ za odpad priplácať nebudú. Poslanci mestského zastupiteľstva zmenu príslušného všeobecne záväzného nariadenia neschválili, napriek tomu, že hlasovali tajne. Poplatok na osobu za kalendárny rok mal podľa návrhu stúpnuť zo súčasných 57 eur na 65 eur.
Slovensko v nedeľu 27. októbra prejde z letného času na zimný, teda na stredoeurópsky čas. Ručičky sa o 03:00 hod. ráno vrátia späť na 02:00 hod. Ľudia budú tak spať o hodinu dlhšie. Hlavným cieľom zavedenia letného času bolo šetrenie energie a lepšie využívanie prirodzeného denného svetla.
Košičania sa dnes ráno zobudili do nečakane bieleho rána, najmä v okolí mestskej časti Šaca, kde napadol takzvaný priemyselný sneh. Tento úkaz sa vytvoril vplyvom inverzného počasia a vypúšťania teplej pary z miestneho podniku U. S. Steel.