Verejnosť zatiaľ nemôže využívať inteligentnú karanténu
Verejnosť zatiaľ nemôže využívať tzv. inteligentnú karanténu, spustená bude až po ukončení interného testovania.
Informuje o tom Úrad vlády (ÚV) SR.
Reaguje tak na situáciu na hraniciach SR, kde od pondelkového rána pribúdajú žiadosti občanov dožadujúci sa tzv. smart karantény.
„Podmienkou celoplošného spustenia smart karantény je úspešné ukončenie interného testovania. Do interného testovania verejnosť nie je zapojená,“ uvádza ÚV SR.
Poznamenal, že pred celoplošným spustením tzv. smart karantény bude verejnosť informovať na tlačovej konferencii.
Nová forma karantény prostredníctvom mobilnej aplikácie má odbremeniť kapacity štátnych karanténnych zariadení. Štát očakáva, že by mohla znížiť rozpočtové výdavky. Zároveň sa očakáva, že dôjde k uvoľneniu stoviek členov Policajného zboru, ozbrojených síl a Hasičského a záchranného zboru z plnenia úloh súvisiacich so štátnou karanténou. Aplikácia má byť poskytnutá bezodplatne, podmienkou inteligentnej karantény je dobrovoľnosť.
Novelu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o elektronických komunikáciách, ktorú parlament schválil v skrátenom legislatívnom konaní, podpísala v piatok (15. 5.) prezidentka SR Zuzana Čaputová.
[ad][/ad](TASR)
Odporúčané články
Mesto Košice má veľkú príležitosť získať prestížne ocenenie Stavba roka 2025. Na cenu verejnosti v tejto súťaži sú nominované dve moderné košické športoviská. Najmodernejší plavecký komplex na Slovensku – Národné olympijské centrum plaveckých športov Košice vznikol za takmer 20 miliónov eur z bývalej Mestskej krytej plavárne.
Mesto Košice je lídrom v rámci Slovenska v oblasti štátom podporovaného nájomného bývania. Počas utorkovej diskusie v rámci interaktívneho podujatia „Mesto v meste“, ktoré sa od uplynulého pondelka až do konca tohto týždňa koná v Auparku, sa na tom zhodli košický primátor Jaroslav Polaček (nezávislý) a generálna riaditeľka Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania Eva Lisová.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
