Veriaci sa rozlúčili s Alojzom Tkáčom (FOTO)
Posledná rozlúčka so zosnulým emeritným arcibiskupom Alojzom Tkáčom sa v utorok 30. mája konala v košickom Dóme sv. Alžbety.

Veriaci mohli poslednú rozlúčku s arcibiskupom spojenú s omšou a pohrebnými obradmi sledovať aj na veľkoplošnej obrazovke vedľa katedrály. Primátor mesta Košice Jaroslav Polaček vo svojom príhovore vyzdvihol, že Tkáč bol pri vzniku mestskej komisie cirkví, ktorá je jedinou svojho druhu v rámci samospráv na Slovensku, bol aj pri vytvorení ekumenického spoločenstva cirkví a náboženských spoločností, ale podpísal sa i pod založenie cirkevných škôl v meste a vznik katolíckej univerzity.
VIAC K TÉME: Svet opustil vo veku 89 rokov emeritný arcibiskup Alojz Tkáč
Pohrebnú omšu celebroval košický arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska Bernard Bober. Po smútočnom obrade napokon zosnulého arcibiskupa pochovali do centrálnej krypty katedrály vedľa kardinála Jozefa Tomka, ktorý zomrel minulý rok.
Galéria
>>>VIAC O JEHO ŽIVOTE SA DOČÍTATE TU<<<
























Zdroj: META/Košice – Mesto Košice
Odporúčané články

Mesto Košice podpísalo zmluvu na analýzu efektívneho riadenia samosprávy s dvomi univerzitami. Ako vyplýva zo zmluvy zverejnenej v Centrálnom registri zmlúv, ide o Ekonomickú univerzitu v Bratislave a Univerzitu Komenského v Bratislave, konkrétne jej Filozofickú fakultu.

Ako informuje Hasičský a záchranný zbor (HaZZ), v piatok 9. mája večer zasahovalo 11 košických hasičov so šiestimi kusmi hasičskej techniky pri požiari výrobnej haly v objekte pri letisku.

Vyplýva to z odborných záverov pracovnej skupiny prezentovaných na ostatnom mestskom zastupiteľstve. Pracovnú skupinu zriadilo mesto Košice, a tvorili ju zástupcovia odborných referátov mesta Košice, Správy mestskej zelene, Archívu mesta Košice, Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) a Okresného úradu. Ako sa ďalej uvádza v odborných vyjadreniach, symboly, ktoré sú na pomníku použité od jeho vzniku v roku 1945, sú autentickou súčasťou pomníka ako vojnového hrobu, a tiež ako kultúrnej pamiatky. Boli tiež zahrnuté v pôvodnom projekte kapitána E. F. Gurjanova.