Vojna na Ukrajine zmiernila názory Slovákov na migračnú politiku
Vojna na Ukrajine zmiernila názory Slovákov a Sloveniek na migračnú a azylovú politiku. Sú viac ochotní pomôcť a väčšmi súcitia s ľuďmi, s ktorými zdieľajú spoločné hodnoty, geografický priestor i históriu. Vyplýva to z výskumu vedcov z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (ÚEP CSPV SAV).
V deň, keď Rusko vyhlásilo zvýšenú pohotovosť jadrových zbraní, začali výskum, ktorého cieľom bolo zistiť, či sa negatívny postoj voči migrantom a migračnej politike zmierni pod vplyvom pocitov ohrozenia a úzkosti z vojny. Porovnávali tiež postoje obyvateľov Slovenska voči migrantom na jeseň 2021 a po začiatku vojenského konfliktu na Ukrajine. Slovenská akadémia vied to uvádza v tlačovej správe.
Vojna podľa zistení výskumníkov zmiernila postoje u ľudí, ktorí mali donedávna veľmi exkluzívne názory na migračnú politiku. Hoci u nich pretrváva strach, prípadne nepokoj zo samotných migrantov, sú ochotní prekonať ho a súhlasiť s tým, aby sa na Slovensku aspoň dočasne usadili Ukrajinci. „V konečnom dôsledku sa zdá, že subjektívne pocity ohrozenia vojnou napomáhajú ľuďom lepšie si predstaviť, čo prežívajú samotní utečenci. A možno práve toto uvedomenie vedie Slovákov k tomu, aby ponúkli útočisko pre tých, ktorých doma ohrozuje vojnový teror,“ vysvetlili vedci.
„Zistili sme rovnakú mieru xenofóbnych a protimigračných názorov ako na jeseň 2021. Oproti minulému roku sme si však všimli jednu podstatnú zmenu. V literatúre sa predpokladá, a naše dáta z jesene 2021 to aj potvrdili, že podpora exkluzívnej migračnej politiky silne súvisí s negatívnymi postojmi voči migrantom. Teda, čím boli silnejšie negatívne postoje voči migrantom, tým nižšia bola ochota ich prijímať. V čase vojny však už tento vzťah taký silný nebol,“ vysvetlila Magdalena Adamus z ÚEP CSPV SAV.
Všeobecný postoj voči migrantom ale nemusí odrážať názory ľudí na migračnú politiku, obzvlášť v emočne vypätých situáciách, prípadne pocitu ohrozenia. Psychologické teórie to vysvetľujú tým, že je morálne náročnejšie odpútať sa od kritickej situácie, ak sa nás dotýka. „Naša mentálna reprezentácia ukrajinského utečenca je výrazne iná, menej nejasná a neznáma v porovnaní s utečencami a migrantmi vo všeobecnosti. A práve preto je ľahšie s nimi súcitiť,“ doplnil spoluautor výskumu Matúš Grežo z ÚEP CSPV SAV.
Zdroj: (SITA, mt;kl)
Odporúčané články
V posledné dni školského roka si verejnosť opäť bude môcť pozrieť modelové koľajisko Železnično-modelárskeho klubu Strednej priemyselnej školy dopravnej (SPŠD) v Košiciach. Ako priblížil vedúci klubu Martin Balkovský, majú za sebou polstoročie fungovania.
Jedna z najvýznamnejších investícií do cestnej infraštruktúry na východnom Slovensku sa blíži k dokončeniu. Obchvat Košíc, konkrétne druhú etapu úseku R2 Košice, Šaca – Košické Oľšany, plánuje Národná diaľničná spoločnosť (NDS) motoristom odovzdať do užívania ešte v tomto roku. S aktuálnou fázou výstavby však súvisia aj dočasné dopravné obmedzenia, ktoré sa dotknú najmä cesty R4 pri križovatke Kechnec.
Žiaci z 34 základných škôl (ZŠ) v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Košice si dnes prevzali koncoročné vysvedčenia. V tomto školskom roku navštevovalo základné školy v meste 17 188 žiakov, z čoho bolo 335 odídencov z Ukrajiny. Naposledy dnes svojich spolužiakov v školských laviciach videlo 1 586 deviatakov, ktorí v septembri nastúpia na stredné školy. V materských školách sa do výchovno-vzdelávacieho procesu najmä hravou formou zapojilo 5 630 detí. Päť základných umeleckých škôl (ZUŠ) rozvíjalo talent 4171 žiakov a jazykové školy učili 1 057 poslucháčov.
