Vojna na Ukrajine zmiernila názory Slovákov na migračnú politiku
Vojna na Ukrajine zmiernila názory Slovákov a Sloveniek na migračnú a azylovú politiku. Sú viac ochotní pomôcť a väčšmi súcitia s ľuďmi, s ktorými zdieľajú spoločné hodnoty, geografický priestor i históriu. Vyplýva to z výskumu vedcov z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (ÚEP CSPV SAV).
V deň, keď Rusko vyhlásilo zvýšenú pohotovosť jadrových zbraní, začali výskum, ktorého cieľom bolo zistiť, či sa negatívny postoj voči migrantom a migračnej politike zmierni pod vplyvom pocitov ohrozenia a úzkosti z vojny. Porovnávali tiež postoje obyvateľov Slovenska voči migrantom na jeseň 2021 a po začiatku vojenského konfliktu na Ukrajine. Slovenská akadémia vied to uvádza v tlačovej správe.
Vojna podľa zistení výskumníkov zmiernila postoje u ľudí, ktorí mali donedávna veľmi exkluzívne názory na migračnú politiku. Hoci u nich pretrváva strach, prípadne nepokoj zo samotných migrantov, sú ochotní prekonať ho a súhlasiť s tým, aby sa na Slovensku aspoň dočasne usadili Ukrajinci. „V konečnom dôsledku sa zdá, že subjektívne pocity ohrozenia vojnou napomáhajú ľuďom lepšie si predstaviť, čo prežívajú samotní utečenci. A možno práve toto uvedomenie vedie Slovákov k tomu, aby ponúkli útočisko pre tých, ktorých doma ohrozuje vojnový teror,“ vysvetlili vedci.
„Zistili sme rovnakú mieru xenofóbnych a protimigračných názorov ako na jeseň 2021. Oproti minulému roku sme si však všimli jednu podstatnú zmenu. V literatúre sa predpokladá, a naše dáta z jesene 2021 to aj potvrdili, že podpora exkluzívnej migračnej politiky silne súvisí s negatívnymi postojmi voči migrantom. Teda, čím boli silnejšie negatívne postoje voči migrantom, tým nižšia bola ochota ich prijímať. V čase vojny však už tento vzťah taký silný nebol,“ vysvetlila Magdalena Adamus z ÚEP CSPV SAV.
Všeobecný postoj voči migrantom ale nemusí odrážať názory ľudí na migračnú politiku, obzvlášť v emočne vypätých situáciách, prípadne pocitu ohrozenia. Psychologické teórie to vysvetľujú tým, že je morálne náročnejšie odpútať sa od kritickej situácie, ak sa nás dotýka. „Naša mentálna reprezentácia ukrajinského utečenca je výrazne iná, menej nejasná a neznáma v porovnaní s utečencami a migrantmi vo všeobecnosti. A práve preto je ľahšie s nimi súcitiť,“ doplnil spoluautor výskumu Matúš Grežo z ÚEP CSPV SAV.
Zdroj: (SITA, mt;kl)
Odporúčané články
Obyvatelia ulice Slobody v Košiciach sa rozhodli pomôcť opusteným psom v Únii vzájomnej pomoci ľudí a psov (UVP) pri Haniske.
Aj v prvú októbrovú nedeľu v tomto mesiaci sa takmer 17 000 bežcov postavilo na trať Medzinárodného maratónu mieru (MMM) v Košiciach, ktorý je najstarším v Európe a druhým na svete. MMM je už vyše 100 rokov neodmysliteľnou súčasťou života nášho mesta a inšpiráciou pre bežcov z celého sveta. Bude to tak aj naďalej, no premiérovo aj s oficiálnou podporou mesta Košice pre MMM na ďalších 100 rokov.
Mesto Košice je tradične jedným z najvýznamnejších partnerov tejto najväčšej športovej udalosti v Košiciach. Práve mesto sa už celé storočie podieľa nielen organizačne, technicky a personálne, ale aj peňažným a nepeňažným plnením v celkovej výške takmer 150 000 eur.
