VSŽ tunelovali, rozhodli súdy po rokoch. Exšéf košického HZDS má podmienku
AKTUALIZOVANÉ
Kauzu tunelovania Východoslovenských železiarní (VSŽ) cez fiktívnu rekonštrukciu budovy na Jégeho ulici v Bratislave v pondelok právoplatne uzavrel Krajský súd v Košiciach.
Stalo sa tak po viac ako dvadsiatich rokoch od skutkov a takmer sedemnásť rokov od podania obžaloby na Františka Cibuľu (67), niekdajšieho predsedu košickej organizácie politickej strany HZDS, a Milana Barana (52), ktorý šéfoval kancelárii prezidenta VSŽ.
Krajský súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice II z mája 2016, ktorý dospel k záveru, že Cibuľa a Baran v rokoch 1996 až 1998 zo železiarní v ich rezešovskej ére preliali 125 miliónov korún (takmer 4,15 milióna eur) a uznal ich vinnými zo sprenevery. Peniaze zaplatili VSŽ firme Ferrost za prestavbu svojej bratislavskej expozitúry, hoci sa na nej žiadne práce neurobili. Predstavenstvu Ferrostu vtedy šéfoval Cibuľa a bol aj jej majiteľom.
Súdy považovali za dokázané, že Baran objednával práce aj podpisoval preplácanie faktúr a Cibuľa dával pokyny na vystavenie faktúr a predkladal súpisy prác, ktoré klamlivo deklaroval ako uskutočnené.
Podmienka je satisfakcia
Prvostupňový súd za to obom vymeral dvojročné podmienečné tresty. Odvolací súd včera prijal jeho zdôvodnenie, že je to postačujúce vzhľadom na „neúmernú dĺžku konania“, ktorá je v rozpore s právom každého na prejednanie veci v primeranej lehote.
„Je to vyjadrenie satisfakcie obžalovaným za porušenie ich práva, ktoré je zaručené ústavou aj európskym dohovorom o ľudských právach,“ povedal predseda senátu František Ševčovič.
Prokurátor Miroslav Tatič pre obžalovaných neúspešne žiadal nepodmienečné tresty odňatia slobody aj peňažné tresty. Namietal, že okresný súd nemôže pri výmere trestu prihliadať na neprimerane dlhý proces, keď prieťahy sám spôsobil.
Baranov obhajca Pavol Sitár pred rozhodnutím krajského súdu povedal, že otázka, kto spôsobil prieťahy, je v tomto procese právne bezvýznamná a treba ju riešiť inde.
Obhajoba prácou
O svojom klientovi uviedol, že ak by sa dopustil skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, nemusel by sa až do súčasnosti živiť každodennou prácou. „V jeho spôsobe života a majetkových pomeroch by sa prejavili evidentné zmeny, ktoré ale nenastali,“ hovoril.
Cibuľa si záverečný verdikt neprišiel vypočuť, ale aj jeho advokát Zoltán Koreň bol s podmienkou spokojný. Argumentoval rozhodnutím Špecializovaného trestného súdu v podobnom prípade, ktorý ani neprijal obžalobu, lebo od stíhaných skutkov ubehlo pätnásť rokov.
Aj nestotožnené osoby
Okresný súd mimoriadne zníženie trestov hlboko pod trestnú sadzbu, navyše s podmienečným odkladom, vysvetlil aj tým, že obžalovaní trestnú činnosť nemohli spáchať sami. „Jednoznačne na nej mali účasť ďalšie nestotožnené osoby,“ napísal v rozsudku pred dvoma rokmi sudca Dušan Kán.
Baran počas procesu viackrát spomenul meno Ľubomíra Solára, člena takzvaného kindermanažmentu, ktorý v roku 1998 priviedol železiarne na pokraj krachu. Vypovedal, že úhrady miliónov pre Ferrost odsúhlasoval na jeho pokyn, a to bez toho, aby práce na mieste niekedy fyzicky skontroloval.
Ján Margita, ktorý v roku 1998 vystriedal Barana vo funkcii šéfa kancelárie prezidenta VSŽ, pred súdom ako svedok priznal, že dve z ôsmich faktúr Ferrostu, ktoré sa kládli za vinu Baranovi, podpísal on. Priamo v budove na Jégeho tiež nikdy nebol. Do funkcie ho menoval Solár. Jeho priamym nadriadeným bol Július Rezeš.
Solár sudcovi povedal len to, že do jeho kompetencie ako viceprezidenta pre vonkajšie vzťahy a člena predstavenstva VSŽ nespadala správa nehnuteľností a na okolnosti rekonštrukcie expozitúry v Bratislave si nepamätá.
Podnájom pre Mečiarovu stranu
Ešte vo výpovedi pred policajným vyšetrovateľom Dušan Hricišin, výkonný riaditeľ Ferrostu, naznačil, že tunel z VSŽ mohol končiť aj v HZDS.
Vtedajšia vládna strana Vladimíra Mečiara totiž mala v budove na Jégeho do roku 1998 sídlo. Ferrostu, ktorý mal budovu prenajatú od VSŽ, mala podľa zmluvy platiť nájom sedemnásť miliónov korún ročne.
„Podľa vyjadrenia Cibuľu prostriedky na nájom mali byť získané z opráv budovy,“ opisuje Hricišinovu výpoveď obžaloba z roku 2001.
[ad][/ad]Na súde Hricišin Cibuľu vykreslil ako jediného človeka, ktorý mal vo Ferroste reálnu moc a bol strojcom vzťahov firmy s HZDS. „Povedal mi, aby som sa nestaral a faktúru vystavil,“ opisoval komunikáciu s nadriadeným, keď mal namietať, že rozpočet na rekonštrukciu je už vyčerpaný.
Mečiara, ktorého vláda umožnila Alexandrovi Rezešovi a jeho skupine privatizáciu železiarní, košický súd vypočul v roku 2011. Poprel, že Cibuľa dal strane niekedy nejaké peniaze, ktoré mal od VSŽ.
Tvrdil, že hnutie žilo len z prostriedkov, ktoré dostalo od štátu na základe výsledkov volieb. Košického regionálneho funkcionára HZDS trojnásobný premiér označil za „svedomitého a pracovitého človeka“.
V kauze prvýkrát Okresný súd Košice II rozhodol ešte v roku 2004. Senát sudkyne Soni Mihaľákovej odsúdil F. Cibuľa a M. Barana za podvod na osem rokov väzenia. Krajský súd ale rozsudok v roku 2005 zrušil s tým, že treba doplniť dôkazy. Rovnaký senát okresného súdu sa ale už k tomu nedostal, lebo Cibuľa podal na Mihaľákovú námietku zaujatosti. Na sudkyňu po piatich rokoch procesu vytiahol, že pozná jeho švagra, a preto o ňom vraj nemôže rozhodovať nestranne. Hoci Mihaľáková tvrdila, že jej to nebráni rozhodovať nezaujato, krajský súd ju z prípadu vylúčil. Kauzu potom dostal senát sudcu D. Kána, ktorý musel všetky dôkazy robiť nanovo. Vec pojednával osem rokov. Krajský súd ale v pondelok jeho prácu chválil. Predseda senátu F. Ševčovič povedal, že už len rozsah dokazovania na prvostupňovom súde svedčí o kvalite jeho rozsudku.
Odporúčané články
Košické Krematórium prešlo ďalšou výraznou obnovou. Správa mestskej zelene v Košiciach (SMsZ), ktorá je od roku 2019 správcom Krematória a Verejného cintorína, ukončila sanáciu exteriérových stien v dvoch častiach budovy – pri hlavnom vstupe a v zadnej časti budovy s terasou, ktorá je sklenenou stenou spojená s hlavnou rozlúčkovou sálou.
Pred 23 rokmi predalo mesto Košice spoločnosti Cassoviainvest Credit športovo-rekreačný areál Ryba na Aničke za vtedajších 16 miliónov korún (531 103 eur). Hoci nový majiteľ do areálu za tie roky investoval a získal do svojho vlastníctva aj reštauráciu Ryba, už dlhodobo sa ho snaží predať. V tejto súvislosti už viackrát oslovili mesto a súkromných podnikateľov.
Do redakcie nám napísala vystrašená žena, ktorá sa stala svedkyňou veľmi znepokojujúceho správania jedného z cestujúcich v košickej MHD. Do autobusu nastúpil muž, ktorý si počas jazdy obzeral spolucestujúcich a verejne pritom masturboval. Incident šokovaná čitateľka zaznamenala na svoj mobilný telefón a okamžite o tom informovala DPMK a náš portál.
