Vyhrážky o odchode z koalície nevyhnutne neznamenajú politickú nestabilitu, vyhlásil politológ
Slovensko je politicky stabilnou krajinou a skôr ako o nestabilite môžeme hovoriť o miere citlivosti na niektoré udalosti vo vláde, ktoré sa nemusia všetkým páčiť. Pre agentúru SITA to povedal politológ Tomáš Koziak v súvislosti s nedávnym vyjadrením prezidentky Zuzany Čaputovej v RTVS, že o stabilite sa ťažko hovorí, ak každý týždeň niekto z koaličných partnerov hovorí o možnom odchode z vlády.
„Občas sa objavia krízy v koalícii, keď niektorý z partnerov avizuje odchod. To neznamená, že tu stabilita nie je. Vyhrážky alebo upozornenia, že keď nebude splnené to či ono, tak odídeme z koalície, nemusia nevyhnutne znamenať politickú nestabilitu. Tie konflikty sú relatívne bežnou záležitosťou v demokratických štátoch,“ povedal Koziak. Podľa neho na jar sa odohrala vládna kríza, ktorá zatriasla vládou, ale ani po prípadnom odchode jedného z troch menších koaličných partnerov by to nespôsobilo koniec vlády.
Predseda hnutia Sme rodina, Boris Kollár, v septembri „za červenú čiaru“ označil zrušenie paragrafu 363 Trestného poriadku, rozdelenie prokuratúry na generálnu a špeciálnu. Za prioritu považuje výstavbu štátnych tajomných bytov a exekučnú amnestiu. Líder Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽaNO) Igor Matovič následne pripustil, že by v koalícii vedeli fungovať aj bez Sme rodina, ak by blokovala očistný proces. Zároveň sa však Matovič stále snaží udržať Kollára v koalícii.
Podľa Koziaka si Matovič uvedomuje, že s vyššími počtami poslancov sa mu bude vládnuť lepšie a bez Kollára by koalícia bola menej stabilná. „Myslím si, že vyhrážky Kollára o odchode z koalície sú vo veľkej miere skôr politickým kalkulom ako to, že by to myslel vážne. Kollár je obchodník, sám povedal, že bude drahou nevestou,“ poznamenal politológ.
Koziak si myslí, že je dosť racionálnych dôvodov, prečo Sme rodina v koalícii zostane, ako by mala zahlasovať za predčasné voľby. Začiatkom roka sa do parlamentu dostane návrh na zmenu ústavy, aby sa mohlo skrátiť volebné obdobie na základe referenda. Ide o agendu opozície, ktorá má však podporu aj u Kollára a Richarda Sulíka (SaS). Politológ si myslí, že chcú byť „ľúbiví“ pred občanmi. „Chápem, že referendum podporujú ako gesto. Druhá vec je, či by za referendum o predčasných voľbách aj hlasovali,“ uzavrel Koziak.
Zdroj: (SITA, isu;DSe)
Odporúčané články
Návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o adresnej energopomoci, vláda v stredu 3. decembra schválila. Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré tento návrh pripravilo, uvádza, že cieľom návrhu nariadenia je nielen ustanoviť sumy adresnej energopomoci, ale upraviť všetky potrebné aspekty pre jej úspešné poskytovanie.
Kybernetický útok na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky patrí podľa Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI) k najvážnejším varovaniam pre štát za posledné roky. Incident spôsobil nasadenie štátnych kybernetických špecialistov z jednotiek CSIRT v rámci Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) a z Národného bezpečnostného úradu (SK-CERT).
Vláda v stredu schválila návrh zákona, ktorého hlavným cieľom je zosúladiť slovenskú legislatívu s európskou smernicou o transparentnosti odmeňovania a posilniť tak zásadu rovnakého odmeňovania žien a mužov za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. Nový zákon má transponovať do právneho poriadku Európsku smernicu (EÚ) 2023/970 z 10. mája 2023, ktorej transpozičná lehota uplynie do 7. júna 2026.