Vyšetrenie protilátok nie je indikátorom pre rozhodovanie sa, či sa nechať zaočkovať
Vyšetrenie protilátok nie je indikátorom pre rozhodovanie sa, či sa proti ochoreniu COVID-19 zaočkovať alebo si nechať podať tretiu dávku. Upozornil na prezident Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie, profesor Miloš Jeseňák. „V súčasnosti je známe, že 10 až 24 % nakazených pacientov netvorí protilátky, najmä ak bol priebeh ochorenia mierny alebo asymtomatický,” vysvetlil dôvody v tlačovej správe, ktorú médiám poskytla hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva SR Zuzana Eliášová.
Ako uvádza Jeseňák, po prekonaní ochorenia COVID-19 sa tvoria rôzne druhy protilátok, tak proti proteínu N, ako aj S. Stanovenie prognózy, respektíve rizika re-infekcie u jednotlivca na základe vyšetrenia protilátok tak nie je bežne ponúkanými testami možné. Len niektoré testy vedia totiž stanoviť neutralizačné protilátky. Diagnostické testy protilátok založené na pôvodnom proteíne S navyše nehovoria prakticky nič o ochrane pred novými variantami vírusu. Predsedníčka Slovenskej spoločnosti klinickej mikrobiológie Monika Czirfuszová dodala, že dôkaz protilátok proti SARS-CoV-2 je preto doplnkovou metódou. Tá môže byť použitá ako podporná metóda v kombinácii s metódami priameho dôkazu SARS-CoV-2.
„Samotná prítomnosť protilátok proti SARS-CoV-2 u neočkovaného jedinca bez predchádzajúceho priameho dôkazu infekcie metódou real-time RT-PCR znamená iba pravdepodobný kontakt s vírusom SARS-CoV-2 pred zhruba viac ako dvomi týždňami, bez možnosti posúdenia, kedy k infekcii došlo a či daná hladina protilátok zabezpečuje dostatočnú ochranu voči reinfekcii,” uviedla. Ako ďalej vysvetlila, protilátková odpoveď na infekciu vírusom SARS-CoV-2 je zároveň súčasťou komplexnej imunitnej odpovede organizmu. Je do veľkej miery individuálna, podmienená interakciou imunogénnych súčastí mikroorganizmu a imunitných mechanizmov hostiteľa, ako aj vekom či pridruženými ochoreniami hostiteľa a mnohými ďalšími faktormi. „Okrem toho je známe, že ochrana získaná prekonaním infekcie COVID 19 časom slabne,” dodala.
Vzhľadom na povahu vírusu SARS-CoV-2 sú na posúdenie infekčnosti konkrétneho jedinca nevyhnutné priame diagnostické metódy, ktoré dokazujú prítomnosť vírusu v sekrétoch a epitelových bunkách dýchacích ciest. Zlatým štandardom dôkazu prítomnosti vírusu SARS-CoV-2 je metóda real-time RT-PCR, prípadne antigénového testovania, ale so zohľadnením správnej indikácie, časovania a limitácií jednotlivých priamych diagnostických metód. Aj na základe týchto vedeckých faktov rezort zdravotníctva pripomína, že nárok na Digitálny COVID preukaz Európskej únie (EÚ) o prekonaní ochorenia COVID-19 vzniká iba po pozitívnom výsledku RT-PCR testu. To znamená, že odpoved na protilátky nie je postačujúci na to, aby osoba získala tento COVID preukaz, ktorý vydáva Národné centrum zdravotníckych informácií.
Zdroj: (SITA, it;pla)
Odporúčané články
Správa mestskej zelene v Košiciach v utorok 18. novembra opäť spustí prenájom živých vianočných stromčekov.
Fluktuácia zamestnancov na Slovensku dosahuje v súčasnosti rekordné hodnoty, pričom priemerná ročná miera odchodov sa pohybuje medzi 14 až 16 %, zatiaľ čo za zdravú sa považuje 5 až 7 %. Podľa Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS) za týmto trendom stojí kombinácia rýchlejšieho životného tempa, vyšších očakávaní od práce a lepšej dostupnosti pracovných príležitostí.
Okrúhle číslo pol milióna vybavených cestujúcich sa na letisku Košice v roku 2023 podarilo dosiahnuť koncom septembra. Vlani to bolo 25. augusta a v tomto roku sa to podarilo ešte o niečo skôr, už 14. augusta. Košické letisko tak potvrdzuje kontinuálny trend výrazného nárastu dopytu po leteckej preprave. Za prvých sedem mesiacov roka vybavilo o 13 % cestujúcich viac ako za rovnaké obdobie minulého roka. Júl 2025 bol najsilnejším mesiacom v histórii letiska s vyše 132-tisíc vybavenými cestujúcimi.


