Vyspovedali sme dievča, ktoré sa bojí vtákov

Ako sme uviedli, ornitofóbia je skutočne bežnou fóbiou a pre KOŠICE:DNES sme získali odpovede od našej čitateľky, ktorá sa s nami podelila o jej zážitky spojené s týmto strachom:

Kedy ste začali mať strach z vtákov? Spôsobilo ho niečo už v detstve?

,,Fóbiu mám od detstva. Na dedine sme chovali sliepky a kohúta, ktorý ma evidentne nemal v láske. Raz sa za mnou rozbehol a ďobol ma rovno do zadku, odvtedy som sa kurníku vyhýbala.”

Čo konkrétne Vám na vtákoch vadí najviac?

,,Ani sama neviem. Pri holuboch mám zafixovanú vtáčiu chrípku, pri sliepkach a kohútoch chytám amok v momente, keď sa priblížia. Asi to nie je nič konkrétne, skôr mi vadí ich existencia celkovo.”

Máte nejaký vtipný zážitok v súvislosti s touto fóbiou?

,,Vtipné asi nie. Možno skôr pre moje okolie je to veľmi zábavné a nepochopiteľné, ak sa o tom zmienim. Kamaráti sa zvyknú zo mňa smiať, ak práve kráčame po Hlavnej a ja skáčem zo strany na stranu, alebo sa z ničoho nič skrčím lebo sa bojím, že do mňa holub narazí.”

Bojíte sa úplne všetkých vtákov alebo je nejaký druh, z ktorého máte najväčšiu paniku?

,,Bojím sa holubov, sliepok, kohútov a papagájov, aj keď papagájov som sa naučila viac-menej tolerovať. Zaujímavé je, že mám napríklad veľmi rada sovy a orly, ktorých sa vôbec nebojím a bez problémov si ich vezmem na ruku.”

Robí Vám problém prejsť na ulici okolo vtákov?

,,Áno a veľký. Holubom som sa naučila dávať prednosť, ak mi križujú cestu. Horšie je, ak práve popri letí, alebo ešte horšie keď sa chystá vzlietnuť v mojej blízkosti, vtedy idem z kože vyskočiť. V prípade sliepok, ak som nútená ísť do kurníka, najprv tam prestrčím metlu, aby som ich všetky vyhnala von, zatvorím za nimi a bezpečne pozbieram vajíčka (smiech).“

(VT)