Z bane Nižná Slaná začali čerpať banské vody

V sideritovej bani Nižná Slaná (okres Rožňava) začali čerpať nekontaminované vody do Kobeliarskeho potoka. Špeciálne technické opatrenie má znížiť hladinu banských vôd a dotovať vodou tú časť bane, z ktorej vytekajú silne mineralizované vody do rieky Slaná. Informovalo o tom ministerstvo životného prostredia po dnešnom zasadnutí medzirezortného krízového štábu, ktorý vznikol z iniciatívy ministra Jána Budaja (OĽaNO). Súbežne pokračuje hydrogeologický prieskum, čím sa zintenzívňuje monitorovanie kvality povrchových a podzemných vôd.
Čerpanie banských vôd o objeme 5 litrov za sekundu bude trvať 5 dní a uskutoční sa zo zatopeného, pôvodne vetracieho komína Robins. Banské vody, odhadom tisíc kubických metrov, sa budú podľa tlačovej správy ministerstva životného prostredia odvádzať potrubím do drenážnych kanálov po okraji obecných komunikácií v obci Nižná Slaná a budú sa vypúšťať do Kobeliarskeho potoka. Práce na čerpacej skúške vykonáva štátny podnik Rudné bane. Rezort životného prostredia pripomína, že samotné opatrenie nie je definitívnym riešením vytekania banských vôd do rieky Slaná.
V niektorých úsekoch Kobeliarskeho potoka môže dôjsť v najbližších dňoch k čiastočnému zakaleniu vody. Z toho dôvodu začne v stredu 10. augusta preventívny výlov rýb pod dohľadom Slovenského rybárskeho zväzu. Taktiež sa v rieke Slaná vykoná kontrolný výlov rýb na zistenie obsahu ťažkých kovov vo svalovine rýb, ktorý vyhodnotí Štátna veterinárna a potravinová správa SR.
Naďalej pokračuje geologický prieskum povrchových a podzemných vôd rieky Slaná a priebežný monitoring bioty pod vedením Výskumného ústavu vodného hospodárstva. Z priebežných výsledkov vyplýva, že hoci bol život v rieke výrazne zasiahnutý znečistenými banskými vodami, úplne nevyhynul. Zaznamenaný bol návrat rýb a iných vodných organizmov do rieky.
Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Rožňave rozšíril monitorovacie miesta domových studní. V súčasnosti vyhodnocuje 12 vzoriek z domových studní. Ide o obce Henckovce, Gemerská Poloma, Betliar, Rožňava, Slavec, Bohúňovo, Čoltovo a Tornaľa. Doteraz sa nepotvrdilo postupovanie znečistenia z rieky Slaná do domových studní. Zvýšené hodnoty arzénu neboli nikde zaznamenané. V jednom prípade sa preukázali výrazne zvýšené hodnoty niklu, ktoré však nepochádzali z vodného zdroja, ale pravdepodobne z kontaminácie domového potrubia.
Zdroj: (SITA, kh;mč)
Odporúčané články

Európa sa môže ocitnúť vo vodnej kríze, kedy dostupnosť vody nebude samozrejmosťou. Vodárenská infraštruktúra v celej Európe, nielen na Slovensku, je zastaraná a vyžaduje si obrovské investície. Riešenie tejto situácie bez využitia inovatívnych foriem financovania, či zapojenia súkromného sektora nebude možné. A to zas nebude možné bez odpolitizovania témy a zreálnenia regulácie. Vyplynulo to z diskusie za okrúhlym stolom na pôde Európskeho parlamentu v Bruseli venovanej European Water Resilience Strategy – EWRS (Európskej stratégii vodnej odolnosti). Tá sa prirodzene dotýka aj Slovenska.

Mestská časť Košice-Západ spúšťa ďalší ročník iniciatívy zameranej na revitalizáciu verejných priestranstiev. Obyvatelia Terasy budú mať možnosť získať záhradnícky materiál na skrášlenie predzáhradiek, pričom projekt odštartuje 5. marca 2025. Celkovo je naň vyčlenených 5 000 eur.

V areáli Košickej Kalvárie v mestskej časti Sever začal archeologický výskum, ktorý je nevyhnutným predpokladom pre pripravovanú komplexnú obnovu kaplniek a ich okolia. Práce prebiehajú v kryptách, ktoré sú súčasťou viacerých kaplniek.